Nie je reforma ako reforma

Predstavitelia Demokratickej strany si neodpustia ani pri jednom verejnom vystúpení ostro napadnúť Stranu demokratickej ľavice za jej neochotu podieľať sa na reforme spoločnosti. Zabudnú pritom dopovedať, že na reforme podľa jej vkusu a jej politického programu, ktorého iba fragmenty sa dostali do volebného programu SDK v parlamentných voľbách na jeseň 1998 a do politických téz koaličnej dohody.
Počet zobrazení: 1583

Predstavitelia Demokratickej strany si neodpustia ani pri jednom verejnom vystúpení ostro napadnúť Stranu demokratickej ľavice za jej neochotu podieľať sa na reforme spoločnosti. Zabudnú pritom dopovedať, že na reforme podľa jej vkusu a jej politického programu, ktorého iba fragmenty sa dostali do volebného programu SDK v parlamentných voľbách na jeseň 1998 a do politických téz koaličnej dohody.

Demokrati s týmto programom vo voľbách dvakrát neuspeli. Ľudia si dobre pamätajú deštrukčnú činnosť terajších vodcov DS a protagonistov v rokoch 1990 a 1991. Pod ich taktovkou sa riadila malá privatizácia, z ktorej dlžoby dodnes kvária slovenský bankový sektor. Ale aj deštrukcia slovenského poľnohospodárstva a priemyslu, vrátane drancujúcej pozície privatizačných fondov v kupónovej privatizácie, sú výsledky ich mocenskej elitárskej politiky. Keby sa neboli pridali k ostatným, ktorí vytvorili SDK, s veľkou určitosťou by dnes nesedeli v parlamente. Napriek tomu prijali v súčasnej vládnej koalícii pozície hlavného mravokárcu, ideológa, konceptora a arbitra. Vystupujú v úlohe jediného a neomylného vykladača slovenskej spoločnosti. O svojej jedinej pravde sú neochvejne presvedčení a vykladajú ju povýšeneckým mentorovaním.

Ponuka: nové daňové zaťaženie

Jadrom kritiky bossov DS voči ľavicovým demokratom je najmä neochota riadiť sa ich predstavou o ďalšom smerovaní hospodárskej a sociálnej politiky SR. Predstaviteľov SDĽ označujú za odporcov uskromňovania, za zástancov nezmyselného tlačenia peňazí, protiprivatizačných ideológov, za rozhadzovačov financií do sociálnej sféry, prerozdeľovačov peňazí daňových poplatníkov do neefektívneho poľnohospodárstva, školstva, zdravotníctva. Naproti tomu novodobí slovenskí ultraliberáli ponúkajú spoločnosti ďalšie daňové zaťaženia, skokovité zmeny cien regulovaných cien, zrušenie regulácie nájomného, nevalorizovanie dôchodkov a životného minima, nezvyšovanie platov, zrušenie dávok sociálnej pomoci, podpory v nezamestnanosti, zavedenie platenia za štúdium na vysokej škole a za zdravotnícke výkony, zníženie na minimum výdavkov na verejné investícii, úplnú privatizáciu prirodzených monopolov. Pričom podľa nich treba všetky zmeny uskutočniť naraz, bez špekulácií, bez toho, či sú v rozpore s ústavou alebo nie. Podľa nich toto všetko podnieti nebývalú iniciatívu ľudí, vyselektujú sa prirodzeným spôsobom tí najschopnejší, ktorí ako superbohatí nastolia na Slovensku raj. Samozrejme iba pre niekoľkých dravých, ktorí pre svoju majetkovú slepotu nepotrebujú ani dnes, ani v budúcnosti žiadne zákonné opatrenia. Zákon bude určovať pár osvietených elitárov a tvrdá ruka dobrodruhov. Samozrejme, ide o víziu, o ktorej títo potomkovia hayekovských extrémov snívajú. Nie realita, ale fikcia je pre nich programom.

Ľavicovým demokratom vyčítajú, že bránili prijatiu ráznejších opatrení na riešenie krízy hospodárstva. Je to veľmi zjednodušené vyjadrenie. Zástupcovia SDĽ vo vláde od decembra 1998 požadovali a navrhovali koncentráciu práce kabinetu do oživovacích procesov v ekonomike. Márne. Nebola ochota prijať nekompromisné čísla, ktoré jasne a zreteľne hovoria o tom, že 10 000 zamestnaných prináša do štátneho rozpočtu a verejnoprávnych fondov 700 miliónov korún a 10 000 nezamestnaných si vyžaduje výdavky 500 miliónov. Teda 10 000 zamestnaných vyrieši problém deficitu štátneho rozpočtu a verejnoprávnych fondov v hodnote 1,2 mld. Sk. Je to lepšie ako škrtať 1,2 mld. v školstve, zdravotníctve a na dôchodcoch. Problémom májového šokového balíčka nebolo jeho neskoré prijatie, ale neochota riešiť oživenie hospodárstva. Viac sa totiž rozprávalo o minulosti ako o prítomnosti a budúcnosti. Vyrábali sa čierne knihy a umelé kauzy, ktoré občanovi nielenže nedali prácu, ale mu ju brali.

Podvod na občanovi

SDĽ občanom pred voľbami v roku 1998 ponúkala zmenu, ktorá prinesie lepší život. Zatiaľ tomu tak nie je. Aj preto, že do činnosti vlády začali rozprávať a konajú tí, čo nepredstúpili pred voľbami so svojím programom pred občanov. Schovávali sa za iných a za iný svetonázor, aký je im vlastný. Teraz však toto všetko zahodili a ukazujú svoju pravú tvár. Tvár, ktorou už raz v tomto desaťročí občanov sklamali. Je to podvod na voličovi. To by si mali títo mravokárcovia uvedomiť. Jediné východisko zo súčasného zložitého stavu v slovenskej spoločnosti je návrat ku platnému programovému vyhláseniu vlády. Ono sa zrodilo z prieniku volebných programov SDK, SDĽ, SOP a SMK. Nie z politických programov DS či KDH. Lebo nie je reforma ako reforma. Reforme podľa svetonázoru vodcov Demokratickej strany nedali občania v parlamentných voľbách rozhodujúce hlasy.

Autor je minister práce, sociálnych vecí a rodiny

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984