Diskriminácia rómov je viditeľná

Barbora Bukovská výkonná riaditeľka Poradne pre občianske a ľudské práva v Košiciach Po zverejnení správy, ktorá priniesla šokujúce výsledky, sa vláda, minister zdravotníctva, lekári a ďalší vyjadrili buď kriticky, alebo majú neutrálny postoj. Ako hodnotíš tieto nálady a aké budú vaše ďalšie kroky? - Spôsob, akým zodpovedné orgány vrátane vládnych predstaviteľov na danú záležitosť reagujú, nesvedčí o ich snahe a odhodlaní celú vec skutočne riešiť. Keďže v minulosti orgány činné v trestnom konaní nedokázali tieto porušenia ľudských práv vyšetriť, domnievame sa, že ani tentoraz sa tak nestane. Trváme preto na vytvorení špeciálneho úradu, ktorý bude poverený vyšetrovaním danej záležitosti, v ktorom budú zastúpení nielen predstavitelia štátnej správy, ale i predstavitelia občianskej spoločnosti a najmä rómskych komunít, a ktorého šetrenie bude nezávislé a transparentné. Máme správy o tom, že prinajmenšom v jednej osade sú ženy, ktoré poskytli svedectvá, zastrašované, a to zo strany policajných orgánov i zo strany príslušných lekárskych zariadení. Ďalej tým, že kancelária podpredsedu vlády podala trestné oznámenie i na nás ako autorov správy (pre šírenie poplašnej správy a neoznámenie trestného činu), vyslala jasný signál smerom k obetiam násilných sterilizácií, aké následky môžu očakávať, ak budú na porušenia zákona v ich prípadoch poukazovať. Dala tým i signál lekárom, že stojí pri nich, pretože ľudskoprávnych aktivistov bude stíhať v každom prípade. Pracujeme na zhromažďovaní podkladov na podanie žalôb, v ktorých budeme žiadať pre obete odškodnenie a budeme ich eventuálne zastupovať i ako obete v trestnom konaní. Ako konkrétne pomáha vaša poradňa ľuďom? Kto môže jej služby využiť? - Poradňa pre občianske a ľudské práva je slovenská „pobočka“ českej organizácie Poradna pro občanství/Občanská a lidská práva. Sme nezisková mimovládna organizácia, ktorá sa zaoberá problematikou ľudských práv s hlavným dôrazom na diskrimináciu menšín, najmä menšiny rómskej. Pracujeme formou tzv. strategickej litigácie, to znamená, že sa snažíme prostredníctvom konkrétnych vybraných prípadov pomôcť odstrániť alebo vyriešiť širší problém rasovej diskriminácie v určitej oblasti. Na Slovensku sa zameriavame na diskrimináciu v súvislosti s hospodárskymi a sociálnymi právami a problematikou dvojnásobnej diskriminácie rómskych žien. V súčasnosti sa venujeme hlavne diskriminácii v prístupe k zdravotnej starostlivosti, môžu sa na nás obracať osoby, ktoré sa s ňou stretli. Vidíš nejaké rozdiely medzi tvojou prácou v Čechách a tu na Slovensku? - Na Slovensku je diskriminácia Rómov oveľa viac vidieť, všetko je jasné a vlastne i ľahšie identifikovateľné. V Čechách je všetko subtílnejšie, akosi „prokoumané“. Na Slovensku vám na rovinu povedia, že tieto byty nie sú pre Rómov, tu Rómovia bývať nebudú, „Cigánom vstup zakázaný“ a podobne, čo je jasná diskriminácia a z právneho hľadiska máte na súde pomerne ľahkú prácu. Zatiaľ čo v Čechách prijme mesto komplikovanú vyhlášku, kde bude prekombinovaný systém požiadaviek, ktoré musí uchádzač o byt splniť, prepojený s ešte sofistikovanejším bodovým ohodnotením, výsledkom ktorého však i tak bude, že Róm sa nekvalifikuje. Alebo krčmár nazve svoj podnik klub, kde stanoví povinnosť mať klubové karty, ktoré však opäť bude vydávať podľa komplikovaných podmienok, ale vo výsledku nie Rómom. Na Slovensku ma stále prekvapuje, že celá pozornosť sa sústreďuje na sociálnu prácu, na de facto charitu. Je tu málo organizácií, ktoré by presadzovali právnu ochranu ľudských práv v prípadoch diskriminácie, čo je nevyhnutný komponent danej problematiky. Ako hodnotíš spoluprácu s našou iniciatívou? - Ľudia proti rasizmu nám poskytli neoceniteľný servis v súvislosti s prípravou, prezentáciou a vydaním správy. Stále fantasticky pomáhajú pri zvyšovaní povedomia o danej problematike na Slovensku i v zahraničí a verím, že sa nám spoločnými silami a rôznymi cestami podarí domôcť spravodlivosti pre ženy, ktoré boli na Slovensku nedobrovoľne či násilne sterilizované. Čo by si jej zaželala? - Prekvapilo ma, s akou malou podporou zo strany občianskej spoločnosti sme sa zatiaľ stretli, napríklad, že problematika neoslovila ženské organizácie. Ľuďom proti rasizmu preto prajem, aby neboli na Slovensku osamotení.