Nadstavba kapitalizmu - cesta k zrúteniu systému

Nadstavba preorientováva svoje zdroje z rozvoja do spotreby, keďže si nekladie za cieľ hľadať nové cesty rozvoja. Poskytuje tým svojim občanom zvyčajne viac blahobytu, vyššiu životnú úroveň, ako klasická forma. Nespotrebúva energiu na hľadanie zásadne nových ciest pre život človeka, uspokojuje sa s vegetovaním. Stáva sa tým ale vedľajšou, slepou vývojovou vetvou, ktorá nemá ďalšie pokračovanie.


Úpadok napriek bohatstvu

A presne touto cestou sme sa vydali po r. 1989, keď sme sa vraj navracali na hlavnú civilizačnú líniu. Obyvateľstvo USA  predstavuje asi  6,5 percenta ľudskej populácie, ale má vyše 40 percentný podiel na spotrebe zdrojov, zároveň do ovzdušia vypúšťa okolo 25 percent kysličníka uhličitého. Nie je vyčíslený podiel na spotrebe kvalifikovanej pracovnej sily, za výchovu ktorej dodávajúcim krajinám nezaplatili, podiel na ničení ich životného prostredia drancovaním ich zdrojov, ap.

Cesta USA ako bohatej kapitalistickej nadstavby teraz napodobňuje cestu Číny ako bohatej feudálnej nadstavby v 19. st. Napriek svojmu bohatstvu, rozvinutosti nakoniec Čína začala upadať a dostala sa do podriadeného postavenia západu. Nuž, blahobyt, konzum neznamená automaticky aj vyššiu kvalitu systému.

Poskytuje len obmedzený priestor, ohraničenú schopnosť využívať zdroje energie, suroviny a poznatky.  Počet krajín profitujúcich z tohto systému je tým obmedzený. V tomto prípade kapitalistickú nadstavbu môžeme prakticky stotožniť s G7.


Likvidácia doterajších vymožeností

Do tohto priestoru sa po r. 1989 tlačia ďalšie krajiny. Veľmi poučná bola televízna diskusia asi v r. 1990 troch prezidentov: nemeckého, československého a mozambického. Československý a mozambický prezident vyzdvihli úsilie svojich krajín pokračovať cestou západu. Vyvolalo to vo mne údiv a úsmev. Do tohto priestoru vstúpili niektoré východoeurópske krajiny. Samotný západ ich k tomu tlačil, politicky, ekonomicky, propagandisticky ale aj vojensky (vojenská agresia NATO voči Juhoslávii v r. 1999).

Dôsledky sú však nezadržateľné. Postupne dochádza k vytláčaniu pôvodných krajín z tohto priestoru, a k prerozdeľovaniu blahobytu medzi všetky tieto krajiny.

Dochádza k masívnemu prelievaniu bohatstva do juhovýchodnej Ázie, najmä čo Číny a Indie

Dochádza k likvidácii sociálneho štátu na Západe po r. 1988.

Dochádza k likvidácii sociálnych vymožeností kapitalistickej nadstavby, občania sa búria v mnohomiliónových demonštráciách (Nemecko, Taliansko, Francúzsko).

Keďže ide o vedľajšiu vývojovú líniu, kde sú zdroje orientované už len na udržanie stavu, nie na rozvoj, je s ňou nutne spojená strata perspektív, optimizmu, tvorivého (budovateľského) nadšenia. Kapitalistická nadstavba svojim občanom neprináša veľké vízie, veľké idey, neobmedzené perspektívy, zmysel života, veľké charizmatické osobnosti, žije z podstaty.

Potrebou väčšiny mladých ľudí v dnešnom kapitalizme je mať dobre platené zamestnanie, byt, auto, mobil, počítač, dovoliť si drahú dovolenku - a tým sa akosi svet dnešného mladého človeka uzaviera.

Prečítajte si celý, mimoriadne zaujímavý článok Nadstavba klasických systémov. Nájdete ho tu.

Ilustračné foto: Robin Irvensen Ronnlund a Global X