Reklama
Reklama

Politika kompromisov medzi bezohľadnými záujmami

Často musím odísť z parlamentnej miestnosti, aby ma z tých hlúpostí, neodbornosti, urážok a hrubého jazyka, neporazilo. NR SR sa vyznačuje tým, že najväčší mediálny úspech žnú tí, čo používajú urážlivú slovné spojenia, jazyk politického suterénu. Predseda im svojou nečinnosťou pomáha pôsobiť v politickom pekle a „kvitnúť“ na obrazovkách televízorov, v éteri rozhlasu a v tlači.
Počet zobrazení: 1843
SOS-Jayel Aheram.jpg

Hanbím sa za to, ako keby som bol spoluvinníkom; to je to politické poníženie, v ktorom žijem. Ponižuje nás nedôstojnosť parlamentu, ktorý aj štátne záležitosti rieši straníckym handlom; ponižuje nás parlamentný systém, v ktorom bez hrubej a honorovanej majority by potreby štátu neboli obhájené. Ponižuje a skľučuje nás prízemnosť politického jednania; čo ide nad domáce záujmy strán, je politickým exponentom tak nezaujímavé ako chalupárovi aviatika. Ponižuje nás samozrejmosť, s ktorou politickí machri prijímajú fakt, že štát je odovzdaný k exploatácii stranám. Ponižuje nás osobná úroveň  mnohých, z ktorých strany urobili vladárov nad vecami národa. Ponižuje nás forma i duch politiky, ktorá vládne pomocou nečistých kompromisov medzi bezohľadnými záujmami.  

Nadčasové a stále trefné slová, ktoré 21. septembra 1925 napísal Karel Čapek do Lidových novín. Tak hodnotil parlamentnú demokraciu a funkčnosť parlamentu medzivojnovej Československej republiky. A tieto slová, tieto priklincované vety, tak ako platili vtedy, platia aj v súčasnosti. Pre obe vlády a parlamenty v Českej i Slovenskej republike. Práve dnes a teraz! V Čechách i na Slovensku!
 


Boľševici fandiaci Titaniku

Slabé vlády, nesúrodá koalícia, ktorá vodu káže a víno pije. Podvody, stranícke obchody a záujmy, klientelizmus, plutokracia, postupné likvidovanie demokratických princípov ponovembrového vývoja v roku 1989. Je úžasné, že práve tí, čo opakovane obmieľajú slová o boji proti klientelizmu, korupcii, tvrdia, že sú za transparentnosť, konajú úplne inak. Staronoví a noví členovia vlády a parlamentu, osobitne na Slovensku pod taktovkou Ivety Radičovej a Richarda Sulíka. Nepripravenosť, neodbornosť, rozháranosť, podozrievavosť, hádky, omyly, opravy a opäť omyly. Jeden nemenovaný novinár a neskôr poslanec dávnejšie nazval takéto situácie, že „na Slovensku je to tak.“ Ja dnes pridávam, že na Slovensku je to nielen tak, ale je to čoraz horšie a horšie.   

Prežívam to nielen ako divák, ako každý občan, ale aj ako súčasník s nepriamym spolu podielom na  týchto nechutnostiach, už aj preto, že som v tom parlamentnom kabarete. Som poslanec Národnej rady Slovenskej republiky, často sa stretávam s občanmi pri mojich cestách verejnou hromadnou dopravou, v obchode, na uliciach Bratislavy. Všetci, zľava do doprava, mi vravia, je to dráma tejto nekompetentnej vládnej koalície. Samozrejme, okrem niektorých mladých boľševikov s klapkami na očiach fandiacich tomuto vládnemu Titanicu. Ťažko sa mi odpovedá, aj tým, ktorí nás nevolili. Práve oni zúfalo vravia, prosím vráťte sa, aj keď sme s mnohými vecami nesúhlasili, ale ste vládli a nerobili takú hanbu Slovensku, ako títo brojlery.

História potvrdzuje, že tam kde sa zlatoústo hovorilo a sľubovalo, v praxi to bolo úplne naopak. Veď spomeňme ako to bolo po roku 1948 a tak  je to aj po roku 2010. Keď nevieme slušne a múdro vládnuť, tak za všetky chyby nesú zodpovednosť predchodcovia. Bojím sa, že ak sa súčasnej koalícii podarí ovládnuť súdnictvo a prokuratúru, verejne zvoliť svojho generálneho prokurátora, začnú aj politické procesy, najmä proti opozícii. Nepriateľom číslo jedna sa stane opozícia, ktorá bude vinná za všetko, aj za to čo vrabce na Úrade vlády čvirikajú. História nás učí, že tí čo neboli pripravení a schopní vládnuť, odborne nadviazať na pozitíva z minulosti, prestalo sa im v politike dariť, použili len klamstvo, násilie a prenasledovanie: najprv proti opozícii, potom proti vlastným, ktorí si dokázali uchovať demokratického ducha a zdravý rozum a nakoniec proti všetkým, ktorí im netlieskali.     


Politická kariéra cez mŕtvoly

Som poslanec Národnej rady Slovenskej republiky, a priznám sa, často musím odísť z pléna, z parlamentnej miestnosti, aby ma z tých hlúpostí, neodbornosti, urážok a hrubého jazyka, neporazilo. Náš parlament na Slovensku sa vyznačuje najmä tým, že najväčší mediálny úspech žnú tí, čo používajú urážlivú slovné spojenia, jazyk politického suterénu. Trpím, aj preto, že predsedajúci  schôdze, najmä predseda NR SR, im svojou nečinnosťou pomáhajú pôsobiť v slovenskom politickom pekle a „kvitnúť“ na obrazovkách televízorov, v éteri rozhlasu a v tlači. Nerozumiem tomu, veď na parlamentný balkón prichádzajú žiaci, študenti a iní hostia a tí sú svedkom dehonestujúcich slov, vzájomných urážok poslancov. To je príklad pre výchovu a vzdelávanie? Potom sa nedivme, že žiaci, študenti a rodičia sa často podobne správajú k svojim učiteľom  a učiteľom ich detí.

Čo k tomu dodať, Možno moje presvedčenie o tom, že je to všetko dôsledkom zloženia zákonodarného zboru, kde presilovku hrajú podnikatelia, ktorí na čas potreby, založili svoj majetok najbližším rodinným príslušníkom. Avšak za takéto zloženie parlamentu nesú svoju zodpovednosť politické strany pri schvaľovaní kandidátok. Mnohí poslanci sa stali v minulosti podnikateľmi, lebo sa nevedeli inak uplatniť, najmä tam, kde sa buduje kariéra na základe schopností a vedomostí. Podnikanie a politika je pre nich najobľúbenejší revír.  Najmä tam, kde sa mohli vrhnúť na rýchle zbohatnutie, zvykne sa tomu  vravieť kariéra „cez mŕtvoly“.  

A práve oni zneužívajú účelovo pripravené a  schválené zákony a existujúci neefektívny kontrolný systém, ktorý je len papieri a v slovách zlatoústych politikov. Sledujem ich, ako často sa predvádzajú v parlamente svojim vulgárnym slovníkom a cieleným záujmom, ešte si dačo rýchlo pribaliť.  Cez nové zákony a ich novely, cez privatizáciu, naďalej cez stranícky klientelizmus a korupčné ťahy na šachovnici netransparentného podnikania, konkrétne cez vládne zákazky, európskej podporné zdroje, dane občanov, často však aj na nižších podlažiach politiky,  v regiónoch, mestách a obciach. Slovom, kmotrovia sú všade!


Nič nie je veľké, čo nie je pravdivé

Robia to v priamom prenose, na obrazovkách elektronických médií, predvádzajú sa pred novinármi, akí sú čestní, nepodplatiteľní, a ako myslia na problémy občanov. A naši novinári? Tí sú súčasťou tejto hry, raz v komédii, raz v dráme, pred občanmi. Veď čím hlúpejší nápad, čím expresívnejšie, urážlivé slovo voči oponentovi, čím hlúpejší návrh, tým väčšia publicita v politickej smotánke, ľudí s titulmi i bez titulov. Pre našich novinárov sú to zrejme excelentné vzory pre znižovanie prestíže parlamentu, ako napríklad „obyčajný človek“ z Trnavy. 

 

A sú aj ďalší v parlamentnom tábore, ktorí sú presvedčení o svojej pravde, pretože majú krátku pamäť. Aj takých je v parlamente neúrekom, vševedovia vystupujú ku všetkému a ku všetkým, s väzbami na rodinné záujmy, „svoje“ firmy, mimovládne organizácie a zrejme aj na svoje biele kone, pri zaujímavých finančných zákazkách. Napokon, jeden z popredných súčasných českých politikov, podpredseda vlády a minister zahraničných vecí to opísal veľmi presne, keď hodnotil jedného člena súčasnej českej koaličnej vlády, že bol hlúpy v tom, že to tak verejne priznal, pretože všetci vieme, že je to tak, ale mlčíme. Takýto postoj zaujať je však hanba pre každého politika. A tak aj u nás mnohí slovenskí poslanci často nesedia v pléne a ani vo svojich poslaneckých kanceláriách, okrem hlasovania. Najčastejšie sú hosťami záujmových skupín, rokujú s účelovými, dočasnými priateľmi parlamentu, takzvanými lobistami. Nik im to nemôže zakázať, je to legitímne, ale práve v týchto chvíľach kašlú na občanov, svojich voličov a čakajú, čo im to prinesie a vynesie, pre takéhoto poslanca, pre rodinu, pre deti a kamaráta.

Taký je dnešný politický život, taký je súčasný parlamentný svet. Na Slovensku ako v Čechách, u nás SDKÚ-DS a SaS, za Moravou ODS a VV. Podobnosť len náhodná? Nie, pravica v Čechách i na Slovensku dokazuje, že nevie vládnuť, nemyslí na občanov, ale na straníckych kmotrov, pekne rozpráva a sľubuje a úplne inak koná. Klame, lebo lož je jej politickou metódou. Privatizuje, liberalizuje, reformuje služby občanov vo verejnom záujme a postupne ich likviduje: v sociálnej starostlivosti, školstve, vo vede a v zdravotníctve.  Ničí všetko, čo má vo verejnom záujme slúžiť občanovi, myslí len na seba, na svojich kmotrov i horných desaťtisíc, ktorým poctivo slúži. T. G. Masaryk povedal, že nič nie je veľké, čo nie je pravdivé. Však mal pravdu, pani premiérka Iveta Radičová a páni predsedovia koaličných strán? Odpovede od Vás sa však v tomto čase iste nedočkám.

Autor je predseda Výboru NR SR pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport (Smer-SD)

Medzititulky Slovo

Ilustračné foto: Jayel Aheram a underclassrisingnet

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.
CAPTCHA
This question is for testing whether or not you are a human visitor and to prevent automated spam submissions.
Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon
     
     

Komentáre

Obrázok používateľa Anonymný
#1
(neuvedené)
20. apríl 2011, 15:03
Mohli ste zrušiť 2. pilier a neobchodovalo by sa so starobou. Mohli ste zrušiť zdravotné poisťovne a neobchodovalo by sa so zdravím. Mohli ste zrušiť Fond národného majetku a sťažila by sa ďalšia privatizácia. Mohli ste zaviesť progresívnu daň a bola by tu väčšia spravodlivosť. Mohli ste ... Neurobili ste!
Obrázok používateľa Anonymný
#2
(neuvedené)
20. apríl 2011, 15:07
Presne to vsetko co vycitate terajsej vlade ste tak isto robili aj pocas Vasho vladnutia a vtedy Vam to nevadilo?Preco ste sa napriklad neozvali ked Vas predseda rozpraval v parlamente o niektorych opozicnych politikoch ako o vlastizradcoch ,ktori patria do vazenia? Kolko opozicnych navrhov Vasa vladna koalicia prijala v minulom volebnom obdobi v parlamente?
Obrázok používateľa Anonymný
#3
(neuvedené)
20. apríl 2011, 16:34
je to, ze je malopocetna, egoisticka, zvacsa amoralna a preto by ju za normalnych okolnosti nikto nevolil a jakziv by nezostavovali vladu, ani neprijimali zakony. na to, aby sa dostali do parlamentu potrebuju media a uplatnych novinarov, redaktorov, ktori budu tvrdit pospolitemu ludu, ze lavica rozhadzuje peniaze ktore pravica nagazdovala... to je zakladnym problemom dnesnej politickej reality. ten trapny kabaret v parlamente je len okrajovym sprievodnym javom... platilo to za 1. republiky za Karla Capka a plati to aj dnes. jedine co sa s tym da robit je pravdivo ludi informovat o tom, kto za koho kope, ake sa deju preslapy. v rokoch 2006 az 2010 bola sanca opravit medialne pokrivene zrkadlo, ale sanca ostala nevyuzita. prave naopak, prevalilo sa mnozstvo afer ktore boli druhou stranou patricneucelovo vyuzite, rozmazane a tym padom v ludoch vznikol dnesny dojem, ze nie je prilis velky rozdiel medzi tym co robi lavica a tym co robi pravica. kruh sa uzavrel, doplacame na to vsetci...
Obrázok používateľa Anonymný
#4
(neuvedené)
24. apríl 2011, 20:25
s obsahom článku. Biedu politiky na Slovensku vidím v skutočnosti, že od novembrového prevratu sa nepodarilo vybudovať ani základy občianskej spoločnosti (dôvody sú uvedené v článku). Pán Čaplovič sa ako pedagóg mohol ešte zmieniť o spôsoboch sofistikovaného ohlupovania národa študovanými idiotmi, ktorí boli nasadení do kľúčových štátnych funkcií (biele kone?).
Obrázok používateľa koncek@extel.sk
#5
Peter Konček
30. apríl 2011, 13:06
neverím Vám. Boli ste vo vláde a nič ste nezmenili. Ak áno, tak k horšiemu.
Reklama
Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama
Reklama