Reklama
Reklama
Počúvanie je nové čítanie

Komunizmus nie je fašizmus

Ktovie, či by otázka, ktorú kladie Slavoj Žižek vo svojej knihe Raz ako tragédia, druhý raz ako fraška - upozorňujeme na ňu v rubrike Všimli sme si -, nebola podľa extrémistov z OKS Petra Osuského a spol. už trestným činom. Bol to on, kto si splnil „záväzok sám voči sebe“ a  presadil do Trestného zákona, že trestným činom bude nielen popieranie zločinov nacizmu a fašizmu, ale aj zločinov komunizmu.
Počet zobrazení: 2981
rodin xxx.jpg

Peter Osuský na svoju druhú príležitosť čakal takmer desať rokov. Mohol pokojne čakať aj ďalej, veď strana, ktorej preferencie nedosahujú ani pripúšťanú štatistickú chybu, nemá čo v parlamente robiť. Ale to už je iná téma. Pred takmer desiatimi rokmi na jeho snahu, vtedy sa mal trestať každý prejav „sympatií voči komunizmu“ reagoval Michal Polák článkom Komunizmus nie je fašizmus v týždenníku Slovo č. 35/2002. Z článku, ktorý opäť uverejňujeme, niet čo ubrať, ani k nemu čo dodať, aj keď pán poslanec svoj návrh po rokoch poopravil. (Slovo)
 


Michal Polák, Slovo č.35/2002:

„Sloboda je vždy a výhradne slobodou pre toho, kto zmýšľa inak.“ Tieto slová vmietla kedysi Rosa Luxemburgová do tváre Leninovi v polemike proti antidemokratickým činom boľševikov. Sú však zároveň pádnou odpoveďou aj slovenskej tvrdej pravici, ktorá sa nedávno pokúsila zaviesť trest od šiestich mesiacov do troch rokov za každý prejav „sympatií voči komunizmu“.

Keďže neschválená novela Trestného zákona nijako neupresňovala, čo sa pod tým myslí, mohla sa ľahko vzťahovať aj na tieto slová „Červenej Rózy“. A vlastne by to bolo z pohľadu pravice celkom v poriadku - veď čo, ak by niekto na základe podobných vyjadrení začal pochybovať o totálnej zločinnosti všetkého, čo kedy súviselo s komunizmom?


Proti myšlienkovej polícii


Neúspešná novela je prejavom tendencie, ktorá vo východnej Európe straší už od pádu minulého režimu. Slovinský filozof Slavoj Žižek ju nazval „denkverbotom“, zákazom myslieť (podľa niekdajšieho západonemeckého berufsverbotu): „vo chvíli, keď človek prejaví tú najmenšiu známku, že sa zapája do politických projektov, ktoré sa vážne stavajú na odpor voči existujúcemu poriadku, ihneď dostane odpoveď: Nech už sú tvoje zámery akokoľvek dobré, toto sa nevyhnutne skončí novým gulagom!“ Hoci nové hnutie za oslobodenie, ktorého prvé známky možno už dnes vidíme na uliciach západných, ale aj južných miest, nebude a nemôže byť totožné s hnutím komunistickým, znova a znova sa bude stretávať práve s týmto obvinením. Musí sa preto dať jasne najavo, že ak sa má na komunizmus v niečom podobať, tak v jeho najušľachtilejších prvkoch.

Lenže, v dnešnej hlboko represívnej a antipluralitnej myšlienkovej atmosfére treba najprv dokázať, že tieto pokrokové prvky vôbec existujú - že rovnica „komunizmus = fašizmus“ je zavádzajúca a klamná.

V dôsledku súčasného úpadkového stavu myslenia sa však každý, kto spochybní absolútnu zavrhnutiahodnosť komunizmu, automaticky považuje za obhajcu bývalého režimu. Preto na úvod pár inak trápne zrejmých právd. Každá diktatúra je zlom. Povedať, že jedna diktatúra je horšia ako druhá, preto nijako neznamená obhajovať jednu z nich. Ale zároveň to nie je bezvýznamná informácia: napriek všetkým frustráciám som rád, že som vyrastal v diktatúre normalizačného Československa, a nie v diktatúre Pinochetovho Čile - pretože v ČSSR sa už počas normalizácie ani nevešalo, ani nestrieľalo, ani sa ľudia nevyhadzovali z vrtuľníkov.

Po druhé, ak sa podstata nejakého systému nedá zredukovať iba na diktatúru, potom poukázať na tento fakt opäť neznamená obhajobu diktatúry samotnej. Keď Milan Šimečka vo svojej knihe Obnovenie poriadku napísal kapitolu o prednostiach reálneho socializmu, nestaval sa tým na obranu mocenského systému. Hovoril o pozitívach sociálneho obsahu tohto systému - zjednodušene povedané, o živote, nie o režime. Samozrejme, dá sa tvrdiť, že diktátorský režim a sociálny obsah sovietskeho typu spoločnosti (alebo krátko sovietizmu) tvorili jednoliaty celok, a preto sa ani na prípadné pozitíva v demokracii nadviazať jednoducho nedá. No už len preto, aby sa dalo o tejto otázke vôbec diskutovať, nemožno redukovať sovietizmus výhradne na jeho mocenskú štruktúru.


Základy vyššej diktátorológie


Venujme sa však najprv predsa len tejto mocenskej štruktúre. Ak nemá rovnica „komunizmus = fašizmus“ znamenať len málo objavné poznanie, že „všetky diktatúry sú diktatúrami“, treba dokázať, že ich podobnosť vyplýva zo samotnej podstaty systému. Najjednoznačnejšie to vyplýva z takzvanej „teórie totalitarizmu“. Podľa tejto teórie išlo o dva druhy „totálnej diktatúry“, zasahujúcej do všetkých stránok života spoločenského i života jednotlivca. Tvorila ju trojjediná stavba strany, vlády a masových organizácií, pričom strana bola hlavným vrcholom tohto trojuholníka. Bez ohľadu na prípadné voľby vláda existovala nezávisle od vôle obyvateľstva. Podriadená bola naopak strane. Štátostrana uskutočňuje svoju kontrolu nad jednotlivcom aj pomocou masových organizácií - odborov, zväzov žien, mládeže, záujmových činností atď. -, ktoré majú vo svojej oblasti monopol. Nezávislá aktivita je viac či menej ilegálna.

Hlavnou novinkou je však podľa teórie totality vznik všeobjímajúcej oficiálnej ideológie, proti ktorej sa nemožno brániť. Teória tvrdí, že sa diktatúra neuspokojuje len s mocou nad fyzickým životom ovládaných, ale že zasahuje do najhlbšieho ľudského vnútra, že ovláda samotné myslenie svojich poddaných.

No takáto totalita, plasticky vykreslená v románe Georgea Orwella 1984, v skutočnosti nikdy neexistovala. Ani sovietizmus, ani fašizmus nikdy neovládli myslenie svojich poddaných do takejto absolútnej miery. Opakované pokusy o atentát na Hitlera či fakt, že Stalina napokon odsúdil jeho dlhoročný podriadený Chruščov, sú dostatočným dôkazom toho, že ani na vrchole moci obe „totality“ nikdy nedokázali vniknúť do myslenia svojich poddaných tak dokonale, ako im to pripisuje táto teória - tobôž už nie za normalizačných rokov u nás, keď odpor voči vládnucej moci v skutočnosti prechovávala veľká väčšina spoločnosti.

No ak aj komunizmus a fašizmus neboli totalitami v klasickom chápaní, nezostáva pravdou, že kostra moci bola v oboch prípadoch rovnaká?

Nuž, trojstrannou mocenskou štruktúrou sa oba systémy v skutočnosti neodlišujú od ďalších diktatúr, ktoré nemožno zaradiť ani do jedného tábora. Spomeňme napríklad režim, ktorý až donedávna vládol v Mexiku. Vládnuca Inštitucionálna revolučná strana (PRI) sa síce formálne zúčastňovala na voľbách, v ktorých súťažila aj s opozičnými stranami, no v skutočnosti jej chápadlá zasahovali do všetkých oblastí života presne tak, ako to bolo u nás do roku 1989. Mexiko sa však pritom nedalo označiť ani za štát komunistický, ani fašistický.

Stúpenec rovnice „komunizmus = fašizmus“ možno v tejto chvíli už stráca trpezlivosť: „Ale veď sa len pozrite na tú kopu mŕtvol, za ktoré sú fašizmus a komunizmus zodpovedné! Čo tam aké reči o štruktúrach, obidva boli zločinecké systémy, a basta!“ Triezvejší kritik by mohol dodať, že je to práve spojenie straníckej samovlády a masového teroru, v ktorom sa oba systémy zhodujú a ktoré ich robí jedinečnými.

Všimnime si najprv, že sa v tejto súvislosti hovorí zásadne o „komunizme a fašizme“, nie o „socializme a fašizme“. Komunizmus - v tom zarinčí kov, zakalená oceľ „ľudí zvláštneho razenia“, popravy a gulagy. Ale socializmus - s tým sa už spájajú skôr rady pred obchodmi, papalášske privilégiá či nedostatok toaletného papiera. Systém na zaplakanie neefektívny a neslobodný, no predsa veľmi vzdialený nočnej more vyhladzovacích táborov. Veta „socializmus je to isté, čo fašizmus“ by vyznievala rozpačito; keď Boris Filan píše o „socíku“ rozlepených nafukovačiek, naozaj niekto verí, že je tým istým, ako fašizmus vybitých zlatých zubov mŕtvol z plynových komôr?

Táto úvaha naznačuje, v čom je chybný argument o terore. Masový teror zjavne nebol podstatou komunizmu. V našom priestore po smrti Stalina v roku 1953 teror ustal, no systém sa v dôsledku toho nezrútil. Naopak, vydržal ešte viac než raz toľko, koľko trvalo obdobie teroru. Dôvod nie je ťažké opísať. Masový teror, v rámci ktorého bola spoločnosť ustavične zbavovaná „vnútorného nepriateľa“, bol nástrojom Stalinovej osobnej diktatúry. No podstatou sovietizovanej spoločnosti nebola táto osobná diktatúra, ale kolektívna diktatúra „aparátu“ nad spoločnosťou. Preto Stalinovou smrťou jeho osobná diktatúra zanikla - no systém ako taký, t. j. kolektívna diktatúra byrokracie, zostal zachovaný.


Korene a plody

Doposiaľ sme sa pokúšali brať vážne nielen tézu o totožnosti fašizmu a komunizmu, ale aj ahistorický, mechanický prístup porovnávania vonkajších znakov oboch systémov, ktorý zvyčajne prívrženci rovnice „fašizmus = komunizmus“ používajú. Opusťme teraz tento prístup a namiesto hodnotenia argumentov za túto tézu si všimnime argumenty proti nej.

Po prvé, komunizmus bol hnutím tých najnižších vrstiev za ich vlastné oslobodenie. Možno spochybňovať motiváciu jeho vodcov, no sotva sa dá povedať, že milióny jeho stúpencov po celom svete, ktorí často obetovali za svoj ideál i vlastné životy, mali v úmysle niekoho zotročovať. Naproti tomu fašizmus bol hnutím doslova a do písmena reakčným. Reagoval na hrozbu meštiackej spoločnosti, ktorú predstavovalo robotnícke hnutie. Schudobnenie strednej triedy neviedlo v protiklade s Marxovými predpokladmi k jej zjednoteniu s revolučným proletariátom, ale, naopak, k radikálnemu odporu a nenávisti voči hnutiu, ktoré sa otvorene chystalo pripraviť ju o už tak ohrozené nadradené postavenie.

Podobne, ako sociálny základ oboch hnutí, sa líšili aj ich myšlienkové pramene. Fašizmus ako ideológia vyviera z najodpornejšieho odpadu ľudského „myslenia“: antisemitizmu, rasizmu, viery v právo silnejšieho, kultu násilia, zbožňovania agresívnosti a nadradenosti. Komunizmus na druhej strane vyrástol z humanistických tradícií osvietenstva, myšlienok solidarity utláčaných a viery v zdokonalenie ľudského ducha.

Ak to máme na pamäti, neprekvapí nás už, že fašizmus sa správal rovnako agresívne a odporne na ceste k moci ako po jej dosiahnutí. Naproti tomu medzi komunizmom ako hnutím odporu a sovietizmom ako mocenským systémom je obrovský rozdiel. Komunizmus ako hnutie odporu, to sú talianski či slovenskí partizáni, juhoafrickí či severoamerickí bojovníci za rasovú rovnoprávnosť, či účastníci vietnamského protikoloniálneho boja. Komunizmus ako sovietska diktatúra je v takmer priamom protiklade k týmto zápasom. Preto ani prechod od jedného k druhému nikdy nebol nekomplikovaný, a preto sa obeťami sovietizmu hneď po „triednych nepriateľoch“ stávali práve hrdinovia boja za jeho zavedenie (z našich spomeňme napr. Vladimíra Clementisa či Gustáva Husáka). Nikde totiž nebola záruka, že navždy zostanú stalinistami a nepostavia sa na odpor - už totiž jasne preukázali svoju odvahu a schopnosť samostatne myslieť. (Je príznačné, že hlavný hrdina Orwellovho románu 1984 Winston Smith nie je utlačovaným „buržujom“, ale vnútorne rozháraným členom vládnucej strany.)

Odpor voči byrokratickej diktatúre vnútri jej samotnej sa však pritom objavoval stále znova - dá sa povedať, že to bolo jedno z jej základných „protirečení“. Už samotný Lenin s hrôzou sledoval, ako mu pod rukami rastie „robotnícky štát s byrokratickou deformáciou“ (áno, už tu sa začínajú reči o deformáciách), proti čomu však nedokázal bojovať inak, než že svojim podriadeným poslal proti papierovaniu - obežník. Neskoršie celospoločenské pokusy prekonať byrokratický základ spoločnosti sú nám dôverne známe - Pražská jar 1968, perestrojka, ale aj napr. maďarská ekonomická reforma. Nie je pritom náhoda, že fašistickí Dubček, Šik, či Mlynář, Jacek Kuroň, Leszek Kolakowski, či Adam Michnik, Rudolf Bahro, Milovan Djilas, alebo János Kornai - aby som menoval len niektorých z najznámejších pôvodne komunistických odporcov sovietizmu - nikdy neexistovali. Vo fašizme neexistuje rozpor medzi jeho koreňmi a plodmi, kým sovietizmus sa myšlienkovo napájal zo žriedla, ktorého bol sám priam antitézou. Toto pnutie nemohlo znova a znova neprodukovať výzvy jeho existencii, ktoré mohol potierať jedine mocensky, keďže ideologické prostriedky na to nemal.


Despotizmus ako výsledok tlaku dejín

Ak však boli myšlienkový pôvod i sociálny základ oboch systémov natoľko odlišné, ako je možné, že sa vonkajšími znakmi tak podobali? Odvážim sa tu vysloviť domnienku, že je to priamym dôsledkom tých historických procesov, ktoré stúpenci rovnice „komunizmus = fašizmus“ úplne ignorujú.

Diktatúru masovej strany možno chápať ako odpoveď na radikálnu krízu spoločnosti, reakciu, ktorá nanovo zabetónovala ohrozené delenie na vládnucich a ovládaných, vodcov a masy, vykorisťovateľov a vykorisťovaných. Kríza spočívala v tom, že na scénu dejín vstúpil nový činiteľ: široké ľudové masy, roľníkmi počnúc a továrenskými robotníkmi končiac. Tento vývoj sa začal už Veľkou francúzskou revolúciou roku 1789 a postupom času sa stále prehlboval. Najširšie vrstvy obyvateľstva, ktoré nikdy predtým nehrali v politike významnú úlohu, sa vplyvom rozširovania vzdelanosti a záujmu inteligencie o nich začali spolitizovávať a chápať svoje záujmy. Kým po tisícročia ľudských dejín sa nižšie vrstvy prejavovali nanajvýš občasnými sedliackymi vzburami, v priebehu devätnásteho a začiatkom dvadsiateho storočia sa stala politika stálou súčasťou ich života - a ich zástupcovia stálou črtou politiky.

Kým sovietizmus z tejto činnosti sám vyrástol, fašizmus sa, naopak, od začiatku staval otvorene proti nej. Oba však nezávislej aktivite nižších vrstiev postavili hrádzu. V tom spočíva zrnko pravdy rovnice „komunizmus je fašizmus“ a na to bola potrebná masová štátostrana. Politicky aktívna zložka podriadených más sa pomocou takejto strany dostala pod priamu a účinnú kontrolu zhora - a tým bola zneškodnená. Rozdiel spočíval v tom, akým spôsobom oba systémy k tejto stavbe dospeli. Fašizmus musel najprv hrubou silou - presne v súlade so svojou doktrínou - rozbiť a rozdrviť všetky nezávislé organizácie robotníckej triedy, najorganizovanejšej z podriadených vrstiev. Naproti tomu sovietizmus si ich aktivitu podriadil tým, že ju absorboval, pohltil ju - čím jej nezávislosť zlikvidoval rovnako účinne.

Sovietska odpoveď bola v istom zmysle oveľa efektívnejšia ako tá fašistická. Kým voči fašizmu nikdy neustal nielen tichý, ale dokonca ani ozbrojený odpor, sovietizmus hrozby voči svojej existencii likvidoval oveľa účinnejšie. No cenou za túto účinnosť bolo, že ako sme už spomenuli, pôvodná myšlienková inšpirácia sovietizmu stále vyvierala na povrch na tých pre systém najnevhodnejších miestach a obracala sa proti nemu.


Alternatíva neexistuje?

Opusťme teraz čisto logické úvahy a povedzme si, čo je politickým účelom rovnice „fašizmus = komunizmus“. Nejde tu o to, zabrániť návratu minulého režimu. Na to neveria hádam ani najväčší zaslepenci. Nie, ide tu o zdiskreditovanie komunizmu ako myšlienky. Komunizmus ako celok sa musí stotožniť s diktatúrou, a to s najhoršou možnou podobou diktatúry. Nesmie sa pripustiť, aby sa odlíšili jednotlivé stránky tohto javu a nedajbože sa na niektoré z nich začalo nadväzovať. Myšlienka alternatívy voči súčasnému systému musí zostať navždy pochovaná.

Povedomie radikálnej odlišnosti komunizmu a fašizmu však napriek tomu skryto pretrváva. Možno to ilustrovať na príklade vypožičanom od zahraničného mysliteľa. V istej francúzskej reklame na internetové obchodovanie s akciami sa skvie zlatý kosák a kladivo, vykladaný diamantmi, a pod nimi nápis: „Čo keby burza prinášala zisk každému?“ Posolstvo tejto reklamy je jasné: trh dnes podľa nej zaručuje to, čo sľubovala dosiahnuť komunistická spoločnosť, teda blahobyt pre všetkých bez rozdielu. Ale možno si predstaviť na mieste kosáka a kladiva hákový kríž? Sotva. Takáto reklama by nefungovala - vzbudzovala by namiesto pozitívnych emócií iba odpor. Jasne z toho vidieť, že podvedome si odlišnosť oboch ideológií uvedomuje takmer každý.

V spoločnosti, kde vládne zdravý rozum, by nebolo treba dokladať rozdielnosť fašizmu a „komunizmu“ siahodlhým vysvetľovaním. Oveľa plodnejšie by bolo zaoberať sa myšlienkami, ako by mala vyzerať skutočne slobodná spoločnosť budúcnosti - a ako sa vyhnúť katastrofálnym výsledkom minulých pokusov o jej dosiahnutie. Zvlášť to druhé by, samozrejme, pre nové hnutie za oslobodenie malo byť prioritou. Žiaľ, žijeme v dobe a spoločnosti, ktorú charakterizuje všetko len nie zdravý rozum. A preto nám pred naozaj tvorivou myšlienkovou činnosťou nezostáva nič iné, ako najprv odpratať z cesty haraburdie škodlivých zjednodušení.

Foto: bonzaiman82

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon
     

Komentáre

Obrázok používateľa Anonymný
#1
(neuvedené)
27. júl 2011, 11:03
tento legislatviny pocin ja odsudzujem rovnako ako aj ine zakazy. skoda len, ze tito laviciari a aj autor takto horlivo sa nezasadzuje aj za odstranenie § 140, resp. §§421 az povedzme 423 Trestneho zakona. bud budeme rovnako trstat pripagaciu komunizmu a fasizmu (ten horsi prikald), alebo naozaj si budeme ctit slobodu slova bez rozdielu, hoc aj pre gaunerov a vyvrhelov. komunizmus a fasizmus su principialne take iste diktatorske rezimy, ktore masovo a systemovo porusuju ludske prava. je to to iste, len s inym nabojom. + a -. oba rezimy likvidovali ludi na zaklade rozlisvoacich znakov, za ktore nepohli. Povod. kym fasisti likvidovali na zaklade etnickeo povodu, komusiti likvidovali na zaklade triedneho povodu. a v oboch diktaturach de o absolutnu moc na ludmi.
Obrázok používateľa Anonymný
(neuvedené)
27. júl 2011, 11:27
snaha o spravodlivo usporiadanu spolocnost je tak stara ako ludstvo samotne, resp odvtedy ako sa ludia zacali zlucovat do socialnych komunit. je uplne jedno ako sa to spravodlivejsie usporiadanie nazyva, vzdy ide o to, aby nemohol niekto profitovat na ukor ineho...

vulgarne oznacovanie toho co sme tu mali pred rokom 1989 za komunizmus je hrubou ignoranciou faktov az debilizmom. komunizmus ako beztriedna spolocnost kde sa kazdemu dostava podla jeho prace a kde kazdy pracuje podla svojich schopnosti, je myslienkou, idealom, ktory nebol zatial este realizovany nikde na svete, a ak ano, napiste, ze kde a kedy...

system ktory tu bol pred 1989 nebol komunizmom, su urcite pochybnosti aj o tom, ci je spravne ho nazyvat socializmom. bol to system administrativneho centralizmu riadeny statostranou. mozte mat k nemu vyhrady ake chcete, fakt je ten, ze ten system bol pre vacsinu nasho obyvatelstva lepsi ako to, co je tu dnes...
Obrázok používateľa Anonymný
(neuvedené)
27. júl 2011, 13:21
Vsetci ,aj vysoko vazeni a vzdelani ludia do nekonecna operuju s diktaturou ,slobodou a ludskym pravom , bez toho aby si uvedomili obsah tychto pojmov. Co je diktatura? Stanovene pravidlo ,ktoreho dodrziavanie je vynucovane.Pravidla existovali ,existuju a existovat budu,lebo existovat musia!Prelozim:Diktatury boli ,su a budu lebo byt musia!!! Aj fudbalove pravidla su diktaturou.Aj cestovny poriadok je diktaturou.Je v nom urcene kedy cim a kam ta odvezu ak si zaplkatis.Ak nestojis na zastavke vcas mas smolu.Diktatura ta potresta .Neodvezu ta.Diktaturou sme priam obklopeni od narodenia po hrob bez ohladu na ..izmus ktory diktuje. Podstatne je kto diktatuje a v prospech koho diktuje.Ak sa hrame na demokratov tak sa nam musi javit najdemokratickejsou diktatura proletariatu. Ak je proletarov najviac a ak je diktovane v ich prospech.Je predsa nedemokraticke, ak mensina diktuje vacsine. Sloboda nie je to o com pisu noviny ani to o com rozpravaju v TV.Sloboda je pocit.Pocit ktory je naplneny ak su uspokojene telesne a dusevcne potreby jedinca.A opat sloboda spolocnosti nieje meratelna ...izmami, ale integraciou pocitov vacsiny clenov spolocnoosti.Ak vacsina diktuje pravidla v ktorych sa ona citi slobodne tak ide o demokraticku slobodnu spolocnost.Vsetky ostatne spolocenstva nemozu byt demokraticke a slobodne .Ludske prava.Ak je vacsina spokojna s pravidlami(diktaturou), ak sa vacsina napriek tymto obmedzeniam citi slobodne , tak je spolocnost demokraticka a slobodna s naplnanim ludskych prav.Tej diktatorskej spolocmnosti k demokraticnosti nechyba nic .K dokonalosti jej chyba tolerantnost k mensine.Ta sa vsak nesmie dotykat vole vacsiny.Lebo by tolerantnost naburala demokraticnost.
Obrázok používateľa Anonymný
(neuvedené)
27. júl 2011, 19:04
futbalove pravidla a diktatura? a) nik ta fudbal hrat nenuti b) ak dobrovolne a slobodne sa rozhodnes, ze ho ides hrat sa zaroven zavazujes dodrziavat jeho pravidla, alebo pravidla na ktorych sa dohodnete c) pravidla platia pre vsetkych rovnako demokracia a sloboda. kde sa vacsina citi ako slobodna? co mensina? "Je správné nebo rozumné, aby většina hlasů proti hlavnímu cíli vlády zotročovala menšinu, která by chtěla být svobodná? Spravedlivější bezpochyby je, začne-li platit, že menšina nutí většinu, aby si zachovala svou svobodu, čímž se jí neděje žádná větší křivda, než když většina pro svou nízkou radost potupně přinutí menšinu ke spoluotroctví. Ti, co nechtějí nic než vlastní svobodu, mají vždycky právo ji získat, kdykoli k tomu mají sílu, byť jejich hlasy nebyly nikdy tak početné, jako ty, které se staví proti ní." John Milton, básník a sekretář v Cromwellově vládě
Obrázok používateľa Anonymný
(neuvedené)
27. júl 2011, 19:16
"Co je diktatura? Stanovene pravidlo ,ktoreho dodrziavanie je vynucovane.Pravidla existovali ,existuju a existovat budu,lebo existovat musia!Prelozim:Diktatury boli ,su a budu lebo byt musia!!! Aj fudbalove pravidla su diktaturou."******** Lenže vo futbale s pravidlami bezvýhradne súhlasia všetci aktéri a sú výhodné pre všetky zúčastnené strany. V politike vás tí ktorí majú "kúpených, alebo vydieraných rozhodcov" odsúdia za hrubé porušenie pravidiel - "drastický vyzerajúci faul" na smrť, resp. na 25 rokov, alebo na doživotie v uránových baniach ako tomu bolo za hegemónie komunistov! Alebo vás zavraždia a spalia vo vyhadzovacích táboroch ako tomu bolo za fašizmu! Takže takéto prirovnanie je totálne na smiech! Treba jasne rozoznávať a rozlišovať, čo je to hegemónia vládnucej triedy, či politickej strany nad väčšinou obyvateľov, ktorí nikdy nerozhodujú podľa akých pravidiel sa má hrať! Tie sú vnútené násilim víťazom revolúcie všetkým porazeným masám obyvateľstva !!!!!!!!!
Obrázok používateľa Anonymný
(neuvedené)
27. júl 2011, 19:23
vulgarne oznacovanie toho co sme tu mali pred rokom 1989 za komunizmus je hrubou ignoranciou faktov az debilizmom. komunizmus ako beztriedna spolocnost kde sa kazdemu dostava podla jeho prace a kde kazdy pracuje podla svojich schopnosti,..." Už som to raz vysvetľovala a budem do vtedy kým červený nezmodrejú, či nezmúdrejú! Ak vládnu v štáte fašisti jedná sa o fašistickú hegemóniu = fašizmus! Ak vládnu v štáte komunisti jedná sa o koministickú hegemóniu = komunizmus!!!!!! To že niekto bude považovať "komunizmus ako beztriedna spolocnost kde sa kazdemu dostava podla jeho prace a kde kazdy pracuje podla svojich schopnosti,..." je totálny imbecil, lebo je to viac než utopistická debilina!!!!!!!!!!!!
Obrázok používateľa Anonymný
#2
(neuvedené)
27. júl 2011, 19:28
?Všimli sme si -, nebola podľa extrémistov z OKS Petra Osuského a spol. už trestným činom. Bol to on, kto si splnil ?záväzok sám voči sebe? a presadil do Trestného zákona, že trestným činom bude nielen popieranie zločinov nacizmu a fašizmu, ale aj zločinov komunizmu." ********* Pokiaľ tam budú zaradené aj zločiny kapitalizmu, tak nie som proti, pretože treba mať na všetky zverstva hegemonistických režimov rovnaký meter!!! Je úplne jedno, či sa jedná o fašizmus, nacizmus, hegemonistický komunizmus, alebo imperialistický kapitalizmus. Zločin je rovnaký, či ho spáchajú nemeckí národní socialisti z NSDAP, talianskí fašisti, slovenskí gardisti z PO HG, hegemoniostickí komunisti v 50-tých rokoch, alebo imperialistickí buržuji počas celej existencie kapitalizmu. ***** NA všetky zverstva treba mať rovnaký meter, inač je to len o fandení a nadržiavaní svojmu politickému tímu a nie o elementárnej ľudskej spravodlivosti!!!
Obrázok používateľa Anonymný
(neuvedené)
27. júl 2011, 20:01
mne ste uz vysvetlovala, ze na vasich kastroloch nemoze byt email, lebo email moze byt len elektronicka posta :o)
Obrázok používateľa Anonymný
#3
(neuvedené)
27. júl 2011, 20:09
"Oveľa plodnejšie by bolo zaoberať sa myšlienkami, ako by mala vyzerať skutočne slobodná spoločnosť budúcnosti - a ako sa vyhnúť katastrofálnym výsledkom minulých pokusov o jej dosiahnutie. Zvlášť to druhé by, samozrejme, pre nové hnutie za oslobodenie malo byť prioritou. Žiaľ, žijeme v dobe a spoločnosti, ktorú charakterizuje všetko len nie zdravý rozum." ******** Odpoveď je úplne jednoduchá: 1, proletariát musí vlastniť všetky výrobne prostriedky, pôdu, vodu, nerastné suroviny a lesy!**** 2, úlohou štátu musí byť najmä regulácia, kontrola, bezpečnosť a sociálna starostlivosť. Teda žiadne štátne podniky!!! Štátne zostane len to, čo výlučne spadá do pôsobnosti sociálneho štátu > školstvo, veda, výskum, zdravotníctvo, domovy sociálnych služieb...**** 3, spoločnosť musí byť totálne decentralizovaná! **** 4, Žiadne vyvezené dividendy, ale znovu preinvestovaný vytvorený zisk v regióne kde sa vytvorili a v prospech tých, ktorí ho vytvorili.**** **** Fungovalo to takto báječne a dosť podobne aj v Baťovských podnikoch, tak neviem čo je na tom nepochopiteľné? Autor článku na to odpovedá jasne: "Žiaľ, žijeme v dobe a spoločnosti, ktorú charakterizuje všetko len nie zdravý rozum"
Obrázok používateľa Anonymný
(neuvedené)
27. júl 2011, 20:19
sloboda, demokracia, individualne a skupinove prava nie su dane od pana Boha, ale su diktovane realitou a ako take obsahuju neprehliadnutelne prvky diktatury. aj samotne ucenie rozpravat je diktatom (rodicov), ktori svojho potomka naucia hovorit ICH jazykom a ziadnym inym. prax na slovensku ukazuje, ze mnohi takito potomkovia potom v dospelosti vycitaju svojim rodicom, ze su aki su a ze nie su aki nie su. z toho vyplyva zakonite pravo spolocnosti na iste obmedzovanie hlupakov, lebo aj hlupaci po dovrseni plnoletosti sa stavaju volicmi a hop - a je tu strana SaS - co sme si naozaj mohli odpustit...
Obrázok používateľa Anonymný
(neuvedené)
27. júl 2011, 20:24
nie s ukecanou ospevovatelkou kibucov
Obrázok používateľa Anonymný
(neuvedené)
27. júl 2011, 21:20
s celym problemom.To jest sulad diktatu, demokracie ,slobody a ludskych prav.Oni su totiz nedelitelne.Selektivne ste si zobrali fudbalove pravidla ako diktat.Nuz oni diktatom su ci sa nam to paci alebo nie.To ze ich nemusim respektvat ak nechcem hrat je chaby argumen.Kde ostava moja sloboda zahrat si podla seba? Co keby si dvanasti z 22 chceli demokraticky zahrat podla vlastnych pravidiel?Preco sa pred kazdym zapasom nik nepyta hracov ani divakov ako sa bude hrat , ale sa im pravidla diktuju ? Ta druha pasaz je uz o celkom inom.O moznostiach kontroly dodrziavania pravidiel.Ak k niecomu chceme dospie musime vychadzat z idealu.Chceme tvorit optimalny (nie absolutne spravodlivy)model.O podmiekach jeho funkcnosti sa mozme bavit ak zvladneme jeho definovanie .
Obrázok používateľa Anonymný
(neuvedené)
28. júl 2011, 09:26
v takom pripade ani rezim tretej rise nemozno nazvat fasizmom, lebo v nom uz nemalo byt ani jedneho zida, lebensraum mal byt nemecky az po ural atd atd. pokial zoberiem vasu retoriku, fasizmus by bol az vtedy, ak by sa naplnili vsetky ciele spomenute tym rakuskym desiatnikom, ktore nacmaral a nadiktoval v base.
Obrázok používateľa Anonymný
(neuvedené)
28. júl 2011, 12:59
"...mne ste uz vysvetlovala, ze na vasich kastroloch nemoze byt email, lebo email moze byt len elektronicka posta" ******Je predsa pre muža hanbou ak nerozozná email (emailovú farbu) od smaltu! Zrejme máte veľký problém čítať text s pochopením!
Obrázok používateľa Anonymný
(neuvedené)
28. júl 2011, 17:57
to sa neda porovnavat ani nahodou, AH a jeho strana nikdy nemali vo svojom programe doviest nemecko k FASIZMU, alebo ak ano, tak napiste kde a kedy. fasizmus bola cesta, nelegitimny a nekulturny sposob ako sa presadzovat na ukor okolitych narodov, ako vsetko a vsetkych podriadit svojim zamerom...
Obrázok používateľa Anonymný
#4
(neuvedené)
28. júl 2011, 22:44
Ja som hlboký liberál, ale takéto niečo by som si nikdy nedovolil tvrdiť. Aj na tomto vidieť, aké plytké a vnucujúce (nechcem tvrdiť diktátorské) je propagandistické buržoázne myslenie, pomaly tuším bude postrádať akýkoľvek náznak vecnosti, vedeckosti. ******* Keby to platilo, to by potom po zemi nebehal dnes ani jeden človiečik, alebo maximálne tak s kyjakom:-). Všetky nové objekty, systémy v tomto vesmíre sa rodili dodnes za pomoci "diktatúr". Bez diktatúr by nebolo pokroku. Bez diktatúr by sa nezrodil ani jeden z posledných systémov (nevoľnicky, kapitalizmus, socializmus). Diktatúry slúžia na jednej strane na ochranu vznikajúho systému pred útokmi starého systému, keďže nový systém narúša staré usporiadanie, jednak slúžia na koncentráciu hospodárskych, finančných, ľudských zdrojov nutných na modernizáciu, prestavbu starého systému. To je základ, zo vzduchu sa nič nové nedá budovať, možno to dokážu utopisti. Aj naša civilizácia sa pred 5100 rokmi rodila za pomoci despocií (egypskej, sumerskej, čínskej, gréckej). Tyrani mali v starom Grécku v prvom období pozitívny význam. Bez diktatúry (absolutizmu) by sa nezrodil ani kapitalizmus. Vari tu mám na pár stránkach vymenovať, aké kruté metódy používal kapitalizmus pri svojom utváraní? Počas prvotnej akumálácie kapitálu? Bez diktatúry by sa nezrodil ani jednotný národný buržoázny štát, národný trh, národná ekonomika, pretože absolutistickí panovníci potláčali odpor šľachty a silou presadzovali zjednocovanie roztrieštených kniežactiev a panstiev do jedného celku.
Obrázok používateľa Anonymný
(neuvedené)
28. júl 2011, 22:52
sa stratí vtedy, ak človek vhupne do poznatkovo orientovanej spoločnosti. A z vývojových princípov mu vyplynie prirodzenosť vzniku a vývoja nových systémov, že je kontraproduktívne brániť násiliť ich vzniku. Už som o tom písal, vyžaduje si to novú spoločenskú dohodu, v ktorej starý systém nebude brániť vzniku nového systému, na ktorý majú ľudia právo (keď už tak buržoázia rada kecá o ľudských právach) a nový systém bude rešpektovať právo ľudí zvoliť si život aj v starom systéme. Kapitalizmus neuznal ani jedno ani druhé. Staré spozoby života zlikvidoval, (napr. Indiánov vyzabíjal, prípadne nahnal do rezervácií), voči novému systému - socializmu viedol nepriateľskú vojnu. Tak čo tu ide kecať o sebe ako demokracii, diktát sa tiahne celými dejinami kapitalizmu.
Obrázok používateľa Anonymný
(neuvedené)
29. júl 2011, 10:19
Milan, súhlasím
Obrázok používateľa Anonymný
(neuvedené)
29. júl 2011, 16:36
Vasa logika je absolutne zcestna. Takymto sposobom mozem pokojne vyhlasit za zlocinny aj kapitalizmus resp. trhove hospodarstvo, pretoze v historii uz velakrat existovali tvrde disktatorske rezimy, ktore v ekonomike uplatnovali prave kapitalisticky model (napr. Juzna Korea, Cile a v sucasnosti aj Cina). Nakoniec - aj predstava uplne volneho samoregulujuceho sa trhu, ako ju prezentuju neoliberali resp. anarchokapitalisti, je iba utopicka vizia, ktorej realizacia je prinajmensom velmi otazna.
Obrázok používateľa Anonymný
#5
(neuvedené)
30. júl 2011, 09:40
Pokiaľ by som ho písala ja z tohoto originálu na ktoeý autor reagoval vyzeral by asi takto: http://www.literarky.cz/civilizace/89-civilizace/4950-jednou-jako-tragedie-podruhe-jako-fraka Slavoj Žižek napísal: "Za starých dobrých časů "reálného socialismu" koloval mezi disidenty populární vtip, který měl ilustrovat marnost jejich protestů. "V patnáctém století, když bylo Rusko okupováno Mongoly, se po prašné venkovské cestě ubírali rolník a jeho manželka. V jejich blízkosti se zastavil mongolský válečník na koni a oznámil rolníkovi, že má v úmyslu jeho ženu znásilnit. Hned nato ale dodal: "Protože na cestě leží spousta prachu, budeš mi muset držet varlata, aby se mi neušpinila, až tvou ženu budu znásilňovat!" Když Mongol provedl, co si předsevzal, a odcválal pryč, rolník se začal smát a vyskakovat radostí do výšky. Jeho manželka se ho udiveně zeptala: "Jak můžeš skákat radostí, když jsem právě byla před tvýma očima brutálně znásilněna?" Rolník odvětil: "Vždyť jsem ho převezl! Jeho varlata jsou samý prach!"********* Tento smutný vtip vystihuje truchlivý úděl disidentů: domnívali se, že stranické nomenklatuře zasazují těžké rány a při tom nomenklatuře jen nepatrně špinili varlata, zatímco vládnoucí elita dál znásilňovala lid... !!!!!!!!!!!!!!!!!!!!*** Nenachází se dnešní levicová kritika v podobné situaci? Je snad tohle jediný argument, který může dnešní levice vmést do tváře triumfujícímu globálnímu kapitalismu? *** Naším úkolem je přijít na to, jak se posunout o krok dál. Naše verze Marxovy jedenácté teze o Feuerbachovi, podle níž "filosofové svět jen různě vykládali, jde však o to jej změnit", by měla znít: v našich společnostech se levicové kritice zatím dařilo na ty u moci pouze vířit prach, mělo by jí však jít o to, je vykastrovat..." ******************************************* Ak ja napíšem ako treba "vykastrovať" buržoáziu - (proletariátu dať do osbného vlastníctva výrobné prostriedky), aby neznásilňovala proletariát, tak komunisti a liberálni socialisti, či buržoázní socialisti (SD) na mňa chcú hádzať sieť a nadávajú mi do sliepok. Pritom sa paradoxne užasne tešia, ak môžu poukázať na to, že pravicová buržoázia so špinavými "varlatami" znásilňuje proletariát! Takže podľa Smeru má špinavé "varlata" má nielen Matovič, aj prezident, lebo nezabránili znásilňovať proletariát???? Lenže za čo berú stotisícové platy ak sa im nechce chodiť do parlamentu na nasledujúci deň, alebo "trápne" vyjednávať so Slotovou SNS, dvoma odpadlíkmi z SNS a najmä Matovičom, ktorý Ficovi nevie prijsť na meno?(ako sa na tejto stránke jasne vyjadril Braňo Ondruš)*** Zvláštna logika však ????????

Stránky

Reklama
Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Najčítanejšie

Matovičove referendá
Idioti v politike
Esencia cynizmu a pokrytectva
Kto sa smeje naposledy
Návrat posolstva Novočerkaska
OSN – dítě války
Trumpov „mierový kšeft“ na arabskom bazáre
Ad.: Idioti v politike
Matovičove referendá
Budíček spoza Dunaja
Vrtieť Justitiou
Kam až môže klesnúť verejná morálka?
Idioti v politike
Ako Slovensko prichádza o verejnosť
Pod rúškom tma
Covid - Rozdelená spoločnosť
Reklama
Reklama
Reklama
Reklama