Reklama
Reklama

Médiá nechcú, aby sme premýšľali

„Treba sa zbaviť ilúzie, že médiá sú akési dobročinné inštitúcie, ktorých cieľom je chrániť demokraciu a udržiavať ľudí informovaných,“ hovorí Ľuboš Blaha z Ústavu politických vied SAV v rozhovore, ktorý s ním urobilaLucia Žatková z týždenníka Púchovské noviny. So súhlasom redakcie týchto novín rozhovor nášho kmeňového autora sprostredkúvame aj čitateľom Slova.
Počet zobrazení: 3806
blaha rozhovor.JPG

Žijeme v zvláštnej dobe, ktorá je charakteristická obrovským vplyvom masových médií na človeka i celú spoločnosť. Práve médiá formujú naše názory, ukazujú nám „cestu“, po ktorej by sme mali všetci názorovo kráčať... Mnoho ľudí však začínajú médiá, z ktorých sa každodenne valí veľké množstvo negativity, naozaj otravovať - prestávajú čítať noviny, pozerať televíziu. Je tento „obrat“ v našom myslení a chápaní už badateľný?

Médiá zohrávajú v modernom svete podobnú úlohu, akú mala kedysi cirkev, rodina, školy či iné socializačné ustanovizne. Čím viac sa život človeka individualizuje a odcudzuje, tým viac nad ním v procese socializácie získavajú moc neosobné masmédiá, ktoré mu sprostredkúvajú, čo by si mal myslieť, čo by ho malo zaujímať, čo je „in“. Väčšina ľudí pochopiteľne tomuto obrazu nekriticky podľahne a prijíma ho bez akejkoľvek reflexie. Ak sa v médiách - či už je to v amerických filmoch, sitkomoch, v správach, komentároch, alebo v televíznych diskusiách stokrát denne podprahovo zopakuje, že by sme mali myslieť predovšetkým na seba a našim hlavným cieľom by malo byť zbohatnúť, vybudovať si kariéru a bezbreho konzumovať, väčšina ľudí to vníma ako fakt, ako pravdu, ako niečo samozrejmé. Pritom je to len ideológia, ktorá z nás všetkých robí vyumelkovanú spoločnosť ctižiadostivých sebcov, ktorých jedinou hodnotou je tzv. pleonaxia, to znamená: mať čo najviac peňazí, moci, sexu, jedla, obdivu atď. Médiá podporujú konzumnú trhovú spoločnosť a všetky politické ideológie, ktoré ju pomáhajú udržiavať. Cieľom je indoktrinovať vzdelané vrstvy a ohlupovať masy. Ide o to, aby každý, kto vysloví iný názor, bol zákonite vnímaný ako „exot“. Obávam sa, že „obrat“ v myslení, ktorý spomínate, je stále len marginálnou záležitosťou. Možno je už o niečo viac „exotov“, ktorí odmietajú hrať mediálne hry, ale médiá majú stále dosť moci na to, aby ich predstavovali zvyšku verejnosti ako bláznov a vydedencov. Stačí sa pozrieť na to, ako interpretujú státisíce ľudí, ktorí na alterglobalistických pochodoch protestujú proti chudobe vo svete, za oddlženie rozvojových štátov, za ochranu životného prostredia  či za mier. Sú tam stovky profesorov, vzdelancov, odborníkov a úprimných aktivistov. Myslíte, že nejaká televízia či liberálne médiá dajú týmto ľuďom priestor? Nie, oni pustia do éteru zábery na zopár agresívnych pankáčov, ktorí hádžu škridly do výkladov a zdiskreditujú celé hnutie. A takto to je vo všetkom. Manipulácia od rána do večera.
 


Hlavné správy televízií sa zväčša začínajú katastrofami, nehodami, tragickými príbehmi, rovnaké udalosti zapĺňajú titulky novín. Bulvarizácia a negativizácia je v médiách prítomná už dlho, v poslednej dobe sa tento stav evidentne zhoršuje. Niekto by mohol tvrdiť, že to, čo sa objavuje v médiách je predsa odrazom toho, čo sa deje vo svete... Na druhej strane sa však vo svete deje aj veľa dobrých vecí, o ktorých médiá zanovito mlčia. Takže ako?

Treba sa zbaviť ilúzie, že médiá sú akési dobročinné inštitúcie, ktorých cieľom je chrániť demokraciu a udržiavať ľudí informovaných. Či nebodaj verne odrážať a prezentovať svet taký, aký je. Je to presne naopak. Vytvorili vlastný svet, akýsi „matrix“, v ktorom udržujú ľudí. Všetko dobré, morálne a pozitívne, to je nuda a vo vysielaní to nemá čo hľadať. Treba sa zameriavať iba na to zlé, zvrátené, šokujúce. Vytrénovali ľudí, aby práve toto očakávali. Najväčším prehreškom dnešnej doby totiž nie je byť nemorálny, ale byť nudný. Žijeme v ére toho najprimitívnejšieho hedonizmu (hedonizmus = poňatie slasti ako najvyššej hodnoty, dobra - pozn. red.), pretože práve tento primitívny hedonizmus je veľmi výhodný biznis. Ak ľudia uveria, že ich hlavným cieľom je neustále sa zabávať, nakupovať, užívať si, konzumovať - získate tým ako podnikateľ jedným šmahom milióny náruživých odberateľov všetkých tých nezmyslov a zbytočností, ktoré produkujete Médiá dnes v tomto záujmovom kolotoči plnia dvojjedinú funkciu - vytvárajú umelý svet tým, že realitu pretvárajú k svojim záujmom a potom sami zápasia o čo najväčší priestor v tomto umelom svete a ešte viac ho sťahujú na morálne dno. Nie, nie sú to žiadne dobročinné inštitúcie. Sú to obyčajné komerčné subjekty, ktoré naháňajú zisky. Aby čo najviac bohatli, potrebujú predávať čo najviac reklamného priestoru. Aby ho mohli predávať čo najdrahšie, potrebujú veľa konzumentov, ktorí čítajú, či pozerajú ich produkty. V boji o väčšinového diváka či čitateľa by boli ochotné bez mihnutia oka odvysielať tvrdé porno o dvanástej napoludnie, keby neexistovala nijaká kontrola či štátna regulácia. Štát je však v dnešnej dobe čoraz slabší, keďže si ho prostredníctvom politických strán sprivatizovali nadnárodné korporácie a najbohatšie zložky spoločnosti, a preto tí istí majitelia médií, ktorí sa honia za ziskom, de facto kontrolujú aj štátne inštitúcie, ktoré by ich mali regulovať. Celé toto prostredie je nastavené tak, že v médiách bude čoraz viac krvi, sexu a násilia. Stratí sa akákoľvek výchovná a kultúrna funkcia. Mám vážne obavy o generáciu, ktorá vyrastá v tomto prostredí. Môže z toho vzísť generácia násilníckych sociopatov bez akýchkoľvek hodnôt a morálnych princípov. Ale koho by to zaujímalo? Hlavné je, že nakupujú.


Médiá sa teda stávajú nástrojom, ktorý možno ľubovoľne použiť bez toho, aby si to verejnosť vôbec uvedomovala. Ako vyzerá mediálna manipulácia a ako ju môže postrehnúť bežný človek, ktorý má prirodzenú a úprimnú tendenciu veriť tomu, čo je mu podávané ako oficiálna informácia?

Spôsoby mediálnej manipulácie asi najlepšie zmapoval slávny americký filozof Noam Chomsky. Ako tvrdí, hlavné médiá, to sú  veľké korporácie, vlastnené a prepojené na ešte väčšie kartely. Dokladá, že v 90. rokoch, v ére megafúzií korporácií, sa globálnych médií zmocnilo deväť megakorporácií, napríklad Time Warner (CNN), Disney (ABC) či News Corporation (FOX). Tento trend pokračuje. A pochopiteľne, obraz sveta, ktorý médiá ponúkajú, reprezentuje úzke záujmy a hodnoty vlastníkov týchto médií a odoberateľov ich reklamných služieb. Čiže - tých najbohatších zložiek v spoločnosti. Pritom nejde o žiadnu konšpiráciu. Chomsky jasne upozorňuje, že manipulácia sa nedosahuje na tajných dohodách uzatváraných v zafajčených miestnostiach, ale vyplýva jednoducho z faktu, že mnohí z tých, čo nezávisle od seba rozhodujú, vychádzajú z rovnakého svetonázoru, z rovnakých hodnôt a sledujú rovnaký cieľ - získať zisk pre vlastné rodičovské korporácie. Takto je to nastavené. Očakávať od dnešných médií, ktoré majú pod kontrolou najväčší kapitalisti v štáte, že budú podporovať objektívne informovanie napríklad o ekonomických zlodejstvách, na ktorých sa títo kapitalisti podieľajú, je asi rovnako naivné, ako očakávať, že médiá, ktoré mala za bývalého režimu pod kontrolou komunistická strana, mali v úmysle objektívne informovať o odvrátenej stránke bývalého režimu. Človek nemusí byť lumen, aby pochopil, že v samotnej podstate systému je zakotvené, že médiá niekomu slúžia a nie sú to občania, komu slúžia. Hovorí sa o nich ako o strážnych psoch demokracie. Zabúda sa však dodať, že strážne psy nehryzú svojich pánov. Inak je ale prirovnanie o strážnych psoch relatívne trefné. Médiá naozaj strážia systém, aby ho neohrozoval prebytok myslenia. Skrátka, zabezpečujú, aby ľudí ani len vo sne nenapadlo, že systém je postavený na hlavu a oni sa celý život pachtia, len aby vďaka ich práci bohatla hŕstka vyvolených.


Sledujeme všetko, čo nám podstrčia pod nos - kauzy, telenovely, katastrofy, príbehy celebrít, snažíme sa napodobňovať životný štýl, ktorý je momentálne „v kurze
“, žijeme životy iných namiesto toho, aby sme žili ten svoj. Ľudstvo sveta je podľa nás skazené a zlé a každý, kto sa od nás odlišuje vierovyznaním, alebo výzorom, je automaticky naším nepriateľom. Všetci svorne myslíme tak, ako tí v „telke“. Aké sú teda skutočné dôvody premyslenej mediálnej manipulácie? Čo všetko by sme našli za jej „oponou“?

Ten dôvod je opäť systémový, nejde o náhodu. Aby som to vysvetlil, pomôžem si historickým príkladom z 19.storočia. Myslíte si, že konzervatívni myslitelia, ktorí obhajovali vtedajších vladárov, mali na ružiach ustlané? Nie, paradoxne, nech bolo myslenie konzervatívnych filozofov akokoľvek reakčné a nech akokoľvek sofistikovane obhajovali záujmy tradičných elít, nedostávalo sa im od európskych panovníkov žiadnej podpory. Prečo? Jednoducho preto, že konzervatívni panovníci sa nebáli len liberálneho či socialistického myslenia, oni sa báli každého myslenia, aj reakčného. Základom bolo udržať masy v bezmyšlienkovitej disciplíne. A to je pointa: akékoľvek myslenie je nebezpečné pre udržanie systému. Dnes je stratégia podobná, hoci nemôže byť taká okatá. V informačnej dobe je pre elity najdôležitejšie odvrátiť pozornosť más od skutočných problémov a zahlcovať ich zábavným priemyslom. Pointa je tá istá - ľudia nemajú myslieť, ale poslúchať. Samozrejme, elity potrebujú ľudí schopných technicky myslieť, ale čo je dôležité - ľudia majú rozum používať inštrumentálne, nie hodnotovo. Nemajú sa zamýšľať nad podstatou, iba nad riešením technických problémov. Nemajú špekulovať nad absurditou systému, len efektívne riešiť každodenné situácie. Najvyšším  spoločenským cieľom sa stala prázdna racionalita a bezobsažná efektivita. Ľudia sa premenili na akési roboty, ktorých základným cieľom  je „optimálne fungovať“, prispôsobiť sa, správať sa trhovo, flexibilne, účelovo a oportunisticky. A popritom všetkom sa strojene usmievať, však nás to baví, no nie? Ako hovorieval Herbert Marcuse: „Žijeme a umierame racionálne a produktívne.“A prečo? Jednoducho preto, že systém nás takýchto potrebuje. Zdisciplinované masy konzumentov, ktorých jediná starosť je odkrútiť si to efektívne v robote, nebúriť sa za žiadnych okolností a premýšľať nad tým, či si kúpim mobil od značky X alebo Y. Cieľom muža má byť, aby ulovil čo najviac žien. Ako to dosiahne? Jedine s účesom, aký nosí Brad Pitt. Cieľom ženy má byť, aby vyzerala ako Paris Hilton a ideálne by bolo, keby aj mozog používala zhruba tak zriedkavo ako slávna Paris. Nerozmýšľať, nakupovať. Presne takých nás systém potrebuje. O tom je to celé. Médiá sú len užitočné nástroje, ako dosiahnuť tento cieľ.  Nič iné.


Mainstreamové (v zmysle masové - pozn. red.) médiá sa cielene vyhýbajú tzv. alternatívnym názorom, ktoré sa z dôvodu cenzúry presúvajú na internet. Majú  z nich strach?

Alternatívne myslenie je nebezpečné pre každý režim. Rozdiel je, že kým počas bývalého režimu bolo alternatívnemu mysleniu aspoň latentne priznaný status niečoho dôstojného, hoci zároveň nebezpečného a disidentského, dnes je alternatívne myslenie degradované na čosi apriórne naivné, hlúpe a bláznivé. Počas bývalého režimu každý vedel, čo je to režimistická propaganda a vedel ju odlíšiť od reality. Dnes už nie sme schopní ani tohto. Manipulácia zašla tak ďaleko, že už ani nevieme odlíšiť pravdu od lži, realitu od propagandy. A ak sa objaví nejaká alternatívna myšlienka, režimistickí intelektuáli nemajú za úlohu s ňou bojovať či polemizovať, ale ju zdiskreditovať, ignorovať, zosmiešňovať. Do mainstreamových médií sa nemôže nikdy dostať. Ak sa tam predsa len z času na čas dostane, treba jej dať status kuriozity a odplašiť ľudí od toho, aby ju brali vážne. Preto je tam vždy iba v spojitosti s niečím odpudzujúcim či komickým, buď v súvislosti s nejakými rabujúcimi anarchistami, teroristami či extrémistami, alebo v televízii nechajú prehovoriť nejakú pripitú negramotnú pani niekde na trhovisku, ktorá nevie poskladať vetu, hoci to, čo hovorí, je stokrát väčšia pravda než to, čo tvrdia režimistickí intelektuáli, rôzni hovorcovia bánk, dobre platení analytici a insitní politológovia. Cieľom je vytvoriť svet bez alternatív, svet bez myslenia. K tejto duchovnej vyprázdnenosti prispievajú výrazným dielom práve médiá. Tie dnes napríklad zminimalizovali priestor pre relácie, ktoré by ponúkali zmysluplné diskusie, originálne príspevky, netendenčné názory - jednoducho pre to, čomu sa hovorí myslenie. Ak aj náhodou v televízii natrafíme na program, ktorý ponúka aj hlbšie polemiky a informácie vedúce k podstate vecí, väčšinou sa tak stane niekedy okolo polnoci, keď už väčšina ľudí dávno spí. Žeby náhoda?


Ak by mali médiá fungovať naozaj ideálne, ako by tento stav mohol zhruba vyzerať? Je to utópia?

V prostredí súčasného konzumentského trhového systému je ťažké očakávať, že to bude inak. Médiá fungujú tak isto, ako celá spoločnosť. Dôvody ich manipulatívneho správania sú systémové, a preto nie je možné očakávať, že sa budú správať ako akési „ostrovčeky pravdy“, keď ich systém a vnútorné súvislosti tlačia do toho, aby ľudí manipulovali v záujme svojich vlastníkov a tých hore. Ako som naznačil, nie je v záujme systému, aby ľudia rozmýšľali. Médiá len napĺňajú svoje funkcie ako stabilizátory systému. Očakávať, že médiá budú hrdinský odolávať, keď všade naokolo bujnie cynický kapitalizmus, to naozaj hraničí s utópiou. Stačí sa len pozrieť na naše televízie. Ich programová štruktúra krásne symbolizuje to, čo sa deje v celej spoločnosti. Myslenie odsunuli na najneskoršie nočné hodiny,  nehovoriac o tom, že mu venujeme približne dve hodinky týždenne. Akoby sme sa hanbili za to, že myslíme. Chomsky výstižne tvrdí, že zmyslom médií je „dosiahnuť, aby ľudia sledovali národnú futbalovú ligu, aby sa zaujímali o matku, ktorej sa narodilo decko so šiestimi hlavami, alebo o hocičo iné, čo im predhodia“. To všetko s jediným cieľom - docieliť stav, v ktorom je prakticky nemožné myslieť, nemožné rozmýšľať. Ak sa aj divák v médiách dopátra nejakej diskusie o dôležitých témach, tú zväčša moderátor zredukuje na 15 sekundové časové limity, do ktorých má diskutér vtesnať vlastný názor na vážne spoločenské problémy. A tomu sa dnes vraví „myslenie“, tomu sa dnes hovorí spoločenská diskusia. Napokon sme donútení prijať hru, v ktorej hranice spoločenskej diskusie určujú ľudia, ktorí nielenže nemajú ani šajnu o spoločenských problémoch, ale ktorí často nemajú ani len potrebné vzdelanie. To sú tie „celebrity“, ktoré ste spomínali.


Ako sa prejavuje cenzúra v médiách? Od koho alebo od čoho závisí, ktoré informácie sa „pustia von“ a ktoré sa obídu mlčaním? Ako je možné, že rovnaká cenzúra funguje paralelne vo viacerých „vedúcich“ médiách na trhu?

Aj tento proces opisuje veľmi presne Noam Chomsky. Jednotliví žurnalisti a komentátori často pri vstupe do mediálneho priestoru úprimne veria, že budú odhaľovať pravdu a nikomu neslúžiť. Veľmi rýchlo však zistia, že v podstate majú len dve možnosti: buď sa prispôsobia, alebo budú vylúčení. Tí, ktorí sa prispôsobia a ostanú v systéme, si čoskoro zvnútornia presvedčenia a postoje, ktoré vo svojej každodennej práci vyjadrujú a ktoré rámcujú ich činnosť. Je veľmi ťažké predstaviť si človeka, ktorý niečo hovorí a iné si myslí, najmä pokiaľ by to malo byť dennodennou súčasťou jeho života. Preto sa väčšina novinárov radšej prispôsobí a vezme si hodnoty systému za svoje. Napokon, určitý priestor pre kritiku im systém umožňuje. V rámci zdieľaného systémového konsenzu je možné kriticky reflektovať drobné problémy a úzke taktické otázky. Inštitucionálna štruktúra  systému a jeho podstata sa však voči nezávislému mysleniu stavia nepriateľsky. Ak by sa novinár s takýmto nezávislým názorom našiel, potom nasledujú sankcie systému. Takýto človek nie je zavretý do väzenia ani prenasledovaný. Sankcie systému pôsobia inak a to tak, že si takýto novinár viac nenájde miesto v korporačnom systéme médií. Niekde na okraji systému, v nejakom malom lokálnom rádiu či v alternatívnej tlači, sa azda zamestná - jeho vplyv na auditórium však bude marginalizovaný. Nevyjadrovať tendenčné názory systém trestá vylúčením z mainstreamových médií. Začínajúci novinári majú podľa Chomského plno ilúzií o úprimnom spravodajstve a šírení skutočnej pravdy. Ibaže onedlho po nástupe do redakcie sú informovaní šéfredaktorom, že sú príliš emocionálni, že sa príliš angažujú do konkrétnej reportáže, že by mali písať viac „objektívne“. Inými slovami, vedenie im naznačí, že ak budú vystrkovať rožky, môžu sa tiež pobrať inam. Väčšinou sú novinári dosť inteligentní na to, aby pochopili, že boj s veternými mlynmi nemá zmysel a jednoducho píšu tak, ako predpokladajú, že potešia svojich chlebodarcov. Veď ide o kariéru. Priamy nátlak ani nie je nevyhnutný.


Ako v tomto kontexte vnímate slovenské médiá? V diskusiách pod článkami najznámejších slovenských denníkov ľudia napríklad v súvislosti s údajnou smrťou Usámu Bin Ládina novinárov opakovane vyzývali, aby prestali písať klamstvá a zavádzať verejnosť. Je táto reakcia novým fenoménom?

To, že ľudia nedôverujú výkladu zo strany etablovaných médií, nie je nič nové. Mediálnej manipulácii paradoxne oveľa dôslednejšie podliehajú vzdelanejšie vrstvy, no bežní ľudia, ktorí sa učia životu priamo zo skúseností, mediálnej ideológii jednoducho neveria. Sú to preto práve vzdelanci, politici, novinári či verejne činné osoby, ktoré sú vystavené najsilnejšiemu indoktrinačnému náporu a ktoré reprezentujú najlepšie zmanipulované objekty systému. Dôvody sú rôzne. Jeden je prozaický - vzdelaní ľudia omnoho viac čítajú a zaujímajú sa o politické diskusie. Práve preto má na nich priama politická indoktrinácia silnejší vplyv. Ľahká manipulovateľnosť týchto ľudí súvisí aj s ich spoločenským postavením. Zväčša ide o privilegované elity, ktoré zdieľajú záujmy vládnucich tried. Isté je, že ten najvyšší stupeň „martixu“ neprenikne nikdy medzi masy. Je to podobné ako v Orwellovom románe 1984. Bežní ľudia, ktorým Orwell v románe hovorí „proléti, nevnímajú svet prostredníctvom systémovej ideológie. K elitám ako takým pociťujú nedôveru. Je to tak aj v súčasných akože-demokratických režimoch. Systém sa zväčša ani nepokúša masy priamo ideologicky manipulovať a politicky vymývať, efektívnejšia je ohlupovacia taktika cez rôzne sitkomy, telenovely a stupídne súťaže. V istom okamihu však ľudia na vlastnej koži pociťujú, ako s nimi elity zametajú, napríklad v čase hospodárskej krízy. Vtedy sa už začínajú ozývať aj voči tomu, čo im servírujú režimistickí intelektuáli a novinári v médiách. V tejto situácii sa nachádzame aj dnes a môže sa to javiť ako nový fenomén. Ale historicky sa pravidelne opakuje, hoci v minulosti sa odpor vzniesol voči iným indoktrinačným inštitúciám, napríklad voči cirkvi či rodine. Dnes sú na pretrase médiá. Uvidíme, aký mechanizmus manipulácie bude systém na zdisciplinovanie más používať v budúcnosti. Žiadna hegemónia však netrvá večne, v tom je určitá nádej


Práve v súvislosti s poslednými udalosťami v USA sa objavujú odkazy na spomínaný román Georga Orwella 1984, v ktorom má „Veľký brat“ životy a názory všetkých pod absolútnou kontrolou. V odbornej terminológii sa dokonca objavuje aj slovné spojenie „orwellovský jazyk“. O čo ide?

Ide o to, že sa vytvára systém určitých magických slov, ktoré vo verejnosti vyvolávajú pozitívnu či negatívnu odozvu už len svojím vyslovením. Slová ako „slobodný svet“, „reformy“, „voľná konkurencia“, „zodpovednosť“ na strane jednej či slová ako „komunizmus“, „extrémizmus“, „terorizmus“, „populizmus“ na strane druhej, možno použiť ako náhradu argumentu, pretože majú ustálený manipulačný význam. Namiesto nepopulárneho termínu „kapitalizmus“ sa použije „slobodný obchod“, na označenie tvrdých asociálnych politických krokov sa použije súslovie „ozdravujúca reforma“, na vysvetlenie vlády politických elít sa využije populárny pojem „vláda ľudu“ (demokracia) a pod. Slovám sa skrátka účelovo pridávajú opačné významy, tak ako v Orwellovej knihe. Otroctvo sa stáva slobodou, sloboda sa stáva otroctvom, vojna je mierom, mier zas vojnou. Orwellovský New Speak sa stáva základom demokratickej propagandy. Možno ešte lepšie než Orwell na moderný spôsob vykonávania moci a manipulácie upozornil francúzsky filozof Michel Foucault. Podľa neho žijeme v spoločnosti dozerania, v ktorej máme pocit, že sme neustále pod kontrolou. Niečo ako skrytá kamera, ktorá by nás všade sprevádzala. A my by sme nevedeli, či je práve zapnutá alebo vypnutá. Mohla by byť pokojne celý čas vypnutá, no my by sme sa správali presne tak, ako sa od nás očakáva. Lebo - čo ak? Nosíme si v hlave „vnútorného policajta“, ktorý je efektívnejší než všetky represívne mechanizmy štátu. Uvedomme si, že moderný systém je z hľadiska kontroly ľudí omnoho efektívnejší, než bola totalita. Dnes už nejde iba o to, aby ste robili to, čo sa od vás chce. Dnes je dôležité, aby ste aj chceli robiť to, čo sa od vás chce. Kedysi stačilo mať pod kontrolou telá ľudí, aby otročili na panskom, aby nezbíjali, aby fyzicky poslúchali. Myslieť si mohli, čo chceli, museli len navonok poslúchať. Dnes je to iné. Systém zašiel ďalej. Dnes ide o to, aby spacifikovali naše hlavy. Keď si k tomu pridáte špecifický jazyk, ktorý nás nepriamo núti rozmýšľať v individualistických a vlastníckych kategóriách, zistíte, že propaganda a kontrola nie je dnes už len doménou tajných služieb či verejnej politiky, ako to bolo v bývalom režime, ale prenikla nám až do spální, až do našich najvnútornejších pocitov. Je to ako v závere románu 1984, keď hlavný hrdina podľahne všetkému mučeniu, tlaku a propagande a nakoniec sa vzdá logiky aj zdravého rozumu. Uverí dokonca tomu, že miluje Veľkého brata. V tomto štádiu sa dnes nachádza väčšina ľudí, ktorá sa vyjadruje k spoločenským témam.


Ako sú na tom slovenské médiá vo všeobecnosti? Ich najväčšie pozitíva a negatíva?

Slovenské médiá sú v prvom rade mimoriadne provinčné. Neexistuje v nich ani len zdanie plurality či objektivity. V zahraničných médiách sa novinári niekedy snažia ísť po krku nadnárodným koncernom a ekonomickým gangsterstvám, ktoré sa dejú. Pretože o tom je život. U nás sú korporácie nedotknuteľné a médiá idú po krku iba politikom, samozrejme, len tým nepohodlným. Je to až ubíjajúce, aký monotónny obraz sveta ponúkajú. Prakticky všetky do jedného šíria tie isté bludy, nesnažia sa ani len navodiť ilúziu myšlienkovej konfrontácie. Malý príklad za všetky. Britský analytik Stuart Hall, predstaviteľ kulturálnych štúdií, chcel na príklade politickej televíznej diskusie v BBC ukázať, aká je moc redaktora v televíznej diskusii a ako možno vďaka nemu vmanipulovať verejnosť k prijatiu určitého názoru. Na príklade televíznej relácie ukázal, ako moderátor pomáha konkrétnemu politikovi. Nie však tým, že by mu nadbiehal, ale práve naopak - tým, že sa na chvíľku akoby pozabudne a názor tohto politika označí za nesprávny. Tým mu dáva do ruky obrovskú zbraň, pretože tento politik odrazu má viac priestoru v relácii, aby mohol vysvetliť svoj názor a zároveň má aj väčšie sympatie divákov, ktorí automaticky držia palce politikovi, ktorého si dovolil moderátor napadnúť. V Anglicku je totiž takýto postup moderátora niečím absolútne neprípustným. Hall ukazuje, ako sofistikovane manipulácia prebieha v BBC. A teraz si to porovnajme zo Slovenskom. Myslíte, že tu niekto potrebuje vymýšľať takéto sofistikované mechanizmy manipulácie? Spomeňme si napríklad na reláciu Pod lampou, ktorú vedie vysoko neprofesionálnym spôsobom Štefan Hríb a zložením hostí a sugestívnymi otázkami priamo propaguje neokonzervatívnu ideológiu. S posvätením verejnoprávnej televízie. Takáto okatá forma manipulácie v BBC neprichádza do úvahy. To len dokazuje, že britská mediálna kultúra je nielen prinajmenšom o stupeň vyššie, ale že aj manipulačné metódy sú oveľa sofistikovanejšie, jemnejšie a odohrávajú sa v úplne inom kontexte. U nás stále prevládajú tie najprimitívnejšie manipulačné taktiky a všetci predstierajú, že tak je to v poriadku, že tak to má byť. Taká veľká spokojná dedinka na okraji gubernie, to sme my. Hm, ale chceli ste aj pozitívum slovenských médií. Tým najväčším je asi to, že sú tak nesmierne nedôveryhodné, že ich vlastne nikto neberie vážne. Je napríklad veľmi ťažké ukázať, že povedzme BBC manipuluje. A pritom ona naozaj manipuluje. Na to, aby ste dokázali, že manipuluje povedzme Markíza alebo SME, na to nepotrebujete nič, len oči a uši. Dokazovať sa musí skôr opak. Čiže pozitívom je, že naše médiá pôsobia ako systémové stabilizátory veľmi rozpačito. Kým je dobre, nemusí sa to tak javiť. Keď však pôjde do tuhého, rozpadne sa im to ako domček z karát. To je rozhodne fajn.


Novinkou na slovenskom trhu je systém Piano, ktorý združuje deväť vybraných médií - Pravdu, SME, Hospodárske noviny, Týždeň, Šport, PC revue, TV JOJ,  Medialne.sk a MeeToo.sk. Piano prinieslo platby pre čitateľov - platiť musia v prípade, že si chcú prečítať krátke komentáre alebo recenzie, prípadne napísať svoj názor a zapojiť sa do diskusie pod vybraným článkom. Mnohí ľudia poukazujú na to, že ide práve o nástroj mediálnej manipulácie - bežné spravodajstvo je na webe prístupné tak ako doteraz, situácia sa mení najmä pre „diskutérov“. Je takéto spoplatnenie účasti na diskusiách, na ktorých by médiám až tak záležať nemuselo, vo svete bežné?

Je to rozhodne zábavný posun, keď už od vás odrazu niekto chce, aby ste za vymývanie mozgov aj platili poplatky. Ale povedzme si úprimne - kto tak asi na tých fórach, povedzme na sme.sk diskutuje. Polovica prispievateľov nie sú reálni ľudia, ale len vymyslené nicky (krycie prezývky - pozn. red.), ktoré obhospodarujú centrály politických strán, rôzne záujmové skupinky a často aj sami novinári. Možno niekomu začalo vadiť, že na fóra občas prenikli aj reálni ľudia z mäsa a kostí, ktorí vyjadrili iný názor. A tak sa zaviedli poplatky, aby ich odplašili. Ostane len „tvrdé“ jadro, ktoré sponzorujú politické centrály a naši mediálni mágovia sa budú môcť zasa spokojne zalizovať, ako vyriešili problém. Na druhej strane, poviem vám úprimne, že spoplatnenie komentárov je bohovská vec. Odkedy k tomu došlo, prestal som ich čítať a menej sa rozčuľujem. Jednoznačne to zvýšilo kvalitu môjho života.


Ľudia sa často na médiá obracajú ako na poslednú inštanciu, ktorá obháji ich práva - v istých prípadoch médiám naozaj nemožno uprieť aj pozitívne zasahovanie do diania. Médiá - na jednej strane sa zastávajú pravdy a spravodlivosti a na druhej strane sú tými, kto tieto princípy beztrestne porušuje. Ako z tohto chaosu von?

Pri analýze médií opisujem systémové tendencie. Samozrejme, môže sa stať, že médiá na niečo prídu a pomôžu. Som síce presvedčený, že ak prídu na niečo veľké, vždy je v tom nejaká spravodajská hra a niekoho záujem, buď hospodárskeho konkurenta, politického rivala a podobne, jednoducho niekoho, kto informáciu poskytne a zatlačí na správnych miestach, aby sa uživila. V malých kauzách, ako napríklad, že správca bytového družstva defraudoval dvesto eur, môžu médiá naozaj pôsobiť užitočne a efektívne. Ak však nadnárodná korporácia zdefrauduje dvesto miliónov eur, nikdy sa o tom cez médiá nedozviete. Napokon - netreba zabúdať, že ani médiá nepovažujú ľudí za úplných bláznov. Musia im ponúkať v zásade realistický obraz sveta a aj manipulácia musí prebiehať nenápadne. Zdanie plurality a dostatočnej kritickosti je jeden zo základných manévrov, ako si médiá získavajú dôvery ľudí. Matrix funguje efektívne iba vtedy, keď ľudia uveria, že nežijú v matrixe.


Hovorí sa, že všetko zlé je na niečo dobré - ak človek prestane slepo prijímať všetko, čo vidí v televízii a číta v novinách, vzniká akýsi  „medzipriestor“ pre jeho slobodné myslenie. Kde všade je možné hľadať a nájsť pravdu?

Pravda je dole, na ulici, všade tam, kde nie sú nablýskané výklady, všade tam, kde nie sú peniaze a komerčné záujmy. Nájdete ju v knihách, ktoré nevydávajú korporácie, nepodporujú režimové občianske združenia, ktoré necitujú etablovaní intelektuáli. Nájdete ju na internete, na stránkach, na ktorých vám reklama nebude vypichovať oči každé dve minúty. Nájdete ju na pochodoch za sociálne práva, za ochranu životného prostredia, všade tam, kde sa tvrdí, že iný svet je možný. Určite ju nenájdete v mainstreamových médiách. Očakávať od médií, že vám budú hovoriť pravdu, je taká istá hlúposť, ako očakávať od bankového úradníka, že vám povie niečo objektívne o spravodlivom nastavení daňového systému. Jednoducho, treba používať zdravý rozum a vždy sa pýtať: komu táto informácia vyhovuje? Ak dospejete k záveru, že vyhovuje len tým najslabším, začnite sa ňou zaoberať. Pretože tam zákonite nepôjde o záujmovú hru. Slobodne myslieť je dnes ťažšie než kedykoľvek v dejinách. Ale stále to možné je.


(Rozhovor pripravilaLucia Žatková, vyšiel v týždenníku Púchovské noviny 7. 6. 2011)

Foto: Púchovské noviny

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon
     

Komentáre

Obrázok používateľa Anonymný
#1
(neuvedené)
10. august 2011, 15:06
Mate pravdu p. Blaha, ja som piaanu tiez rada, volakedy som presedela kopec casu na internete, diskutovaalaa ostoset, teraz, ked nie su komentare pristupne,diskusia obmedzena, mam daleko viacej casu na normalne aktivity a nerozculujjem sa nad komentarmi manipulatorov ako je Lesko, ci Schtz. Vlastne Piano je namierene proti nim, oni su potrestani, lebo coraz menej ludi ich komentare oslovuju, takze vlastne pisu do sufflika
Obrázok používateľa Anonymný
#2
(neuvedené)
10. august 2011, 20:57
Hlboko (po česky) "smekám": rozhľadu, nekompromisným odhaleniam a symptómom, ktoré pán Blaha sumarizuje. Principiálna nádej, že "žiadna hegemónia nie je večná", je síce drobučká, ale úvodné východisko vidím v tom, aby vydržiavané spoločenské "tanky" typu THINK stratili právnu bázu, keďže predstavujú politickú korupciu.
Obrázok používateľa Anonymný
#3
(neuvedené)
10. august 2011, 21:20
popisanie vseobecne znamych veci,ktore autor ani jeho citatelia nevedia ovplyvnit. Bezvychodiskove.Svetielkom v tuneli je posledna veta."Slobodne myslieť je dnes ťažšie než kedykoľvek v dejinách. Ale stále to možné je."Po dlhom case Slovo nastolilo zmysluplnu temu AKO BYT LUDSKEJŠIM ?Pre dobu ,ktoru zijeme sice az prilis zhovievave ,lebo evokuje, ze ludskost tu pritomna je , len ju treba vylepsit. Diskusia sa zadrhla len co som NAVRHOL ABY SA TEMA STALA FOROM o LUDSKOSTI. ??? CNN,BBS ale ani PIANISTOU ovplyvnit nevieme.Za to ludia pre ktorych je slobodne mylenie prirodzene ako dychanie v kazdom case by sa k problemom ludskosti mali mat potrebu vyjadrit a uchovat ju aspon v lavicovom prostredi SR.Pomoze Blaha FORU O LUDSKOSTI ?
Obrázok používateľa Anonymný
#4
(neuvedené)
10. august 2011, 21:25
A ten si nepraje, aby ľudia rozmyšľali vlastným rozumom, mali vlastné názory. Kapitál ovláda politiku, politikov a ovláda aj médiá. Áno, médiá sú strážnym psom demokracie, ale buržoáznej demokracie, teda demokracie pre pánov. Oni ju pomáhajú tvarovať do tejto podoby. **** Celý problém je v tom, že kapitalizmus po r. 1928 vyčerpal svoj potenciál hybnej sily civilizácie a jeho záujmy sa dostali do rozporu so záujmami civilizácie. Tento rozpor záujmov kapitálu a pravdy, demokracie a slobody človeka preto je nutné odstraňovať mohutným propagandistickým pôsobením médií, ktoré majú u občanov formovať pre kapitál žiaduce postoje. **** Kapitál si však nepomôže, rozpor medzi rastúcimi výrobnými silami a starými výrobnými vzťahmi si vyžaduje riešenie, jeho prejavom je prehlbujúca sa kríza západnej civilizácie. Ľudí možno oklamať, ale prírodu, jej zákony nie, o to horšie budú následky.
Obrázok používateľa Anonymný
#5
(neuvedené)
10. august 2011, 22:42
Všetci dokážeme viacmenej presne popísať v čom je problém. Menej presne vieme pomenovať, že kto za to môže. Ale stále nevieme nájsť odpoveď na otázku - Ako ďalej? Alebo možno aby to parafrázovalo minulosť - Čo robiť? Takže čo - Vyjdeme do ulíc? Kto to zorganizuje? S akými heslami? Aký cieľový stav chceme dosiahnuť? Kto to povedie? Kto to zaplatí? Nevyjdeme do ulíc? Počkáme na voľby? Koho zvolíme? Je koho zvoliť? Evolúcia? Revolúcia? Ústavne? Neústavne? Iba u nás? Alebo "worldwide"? Kedy? Tento rok? Budúci? Počkáme? Nepočkáme?
Obrázok používateľa Anonymný
#6
(neuvedené)
10. august 2011, 23:16
Vidiet a chapat podstatu je dar od boha a nie je to pre vsetkych.Byt hlupy je prirodzene a ludske. Predstavte si svet plny uvedomelych mudrych a prezieravych ludi.Je to utopia.Tych 90% nevie preco kam a kade.Pohybuje sa po svete len na zaklade pudov a tradicnych schem.Lzi a manipulacie medii im prinasaju zabavu a istotu ktorej naozaj veria a rozumeju. Jednoduche vzorce a jednoduche riesenia.Nepotrebuju,nechcu a ani nemozu pochopit zlozity svet okolo.Problem nastava az v case krizy ked ich vnimanie reality narazi na prekazky a bude sa hladat vinnik.Az vtedy masa precitne a bod zlomu je mozno naozaj blizko.
Obrázok používateľa Anonymný
#7
(neuvedené)
11. august 2011, 01:16
fuuu, tazky naval. ktoreze to americke filmy a sitkomy oslavuju len to, ze treba mysliet na seba a hlavnym cielom by malo byt zbohatnut, vybudovat si karieru a bezbereho konzumovat? lebo mne napriklad americke sitkomy ako step by step, 7th heaven, friends, 2 and 1/2 half men atd. nepripadaju, ze hlavnym ich leitmotivom ju ako zbohatnut, vybudovat si karieru a bezbreho konzumovat... este aj americke filmy - ktoreze to obsahuju to, so z nasich dani plateny politolog v nich vidi? nech da 5, staci 5 filmov, ktore videl za poslednych 10 rokov, kde je myslienkou filmu oslavovat egoizmus, karierizmus, bezbrehy konzum atd. pred tych jednoduchsich s binarnym videnim a "rozmyslanim". neobhajujem americku kinematografiu, je natolko siroka, bohata, ze v nej najdeme kopec balastu aj majsterstucky. ale zas nepodliehajme tomu, ze stokrat opakovana loz sa stava pravdou. rad by som konecne videl dajaky ten "pravy" kapitalisticky film, kde by som videl, ako sa hnusne oslavuje egoizmus, karierizmus, bezbrehy konzum. ja som zatial videl len filmy vynikajuce, kriticke, pranierujuce, popripade "nastavujuce zrcadlo spolecnosti" (nezabudajme ze hollywood aj NY je lavicovejsi ako zvysok ameriky). dalej som videl filmy priemerne a aj vyslovene blbe, ci uz kvoli bezduchemu scenaru, neschopnym hercom alebo katastrofalnej kamere. a boli aj take filmy, ktore pohoreli na tom, ze specialne efekty neboli az take specialne. videl som aj filmy az nechutne mravokarne, az evanjelizujuce naivnym sposobom. videl som aj filmy kde vietkong je krvilacna selma a amik priam posol bozi. ale nevidel som film, ktorym jeho tvorcovia chceli blahoslavit egoizmus, bezbrehy konzum, karierizmus atd atd. dufam mi pan Blaha da tipy. ja si pamatam na moj prvy vyslovene kapitalisticky film v kine. pred kapitalistickymi filmami som bol varovany, ze obsahuju presne to, co tam vidi sudruh Blaha. ze su tfuj a ako pionier som nadobudol pocit, ze ked taky film zazriem, hadam zomriem na mieste alebo sa premenim na upira z vólstrítu, co krvavymi paprcami objima svet. moj prvy kapitalisticky film bol Cislo 5 zije. mam rad vecnu diskusiu a nemam rad vseobecne dristy, vzdy treba ist az na dren a co sa tyka argumentov, dovodov, dokazov, tam je potrebna primerana objektivita a triezvost. a nemam rad ked to niekto v dialogoch alebo clankoch flaka, ked to odbije len nejakym vseobecnym predpokladom, floskulou a na nej zacne stavat. ked mi politolog nieco povie o otm, ze v televizii denne pocuje neico stokrat, spozorniem. lebo mozno po tych stokrat sa voda premeni na vino, loz na pravdu. rozmyslam ci mam vobec dalej citat ten hutny rozhovor. je to cele v tomto duchu vseobecnych trivialnosti? komentar chatyv alkova by tomu aj nasvedcoval.
Obrázok používateľa Anonymný
(neuvedené)
11. august 2011, 07:31
"...ako pionier som nadobudol pocit, ze ked taky film zazriem, hadam zomriem na mieste alebo sa premenim na upira z vólstrítu, co krvavymi paprcami objima svet." naplnili sa Tvoje pocity takmer do bodky.Az nato ze zijes a objimat svet ... sa len vehementne usilujes.:)
Obrázok používateľa Anonymný
(neuvedené)
11. august 2011, 08:27
Pises ze pozeras len duchaplne sitcomy a najvyssiu holywood kvalitu!!!Velmi poucne,ale pokial nevnimas podstatu veci neda sa diskutovat.Tvoja uroven poznania je dost nizka aj napriek tomu,ze pouzivas vela roznych slov ci prirovnani.Obavam sa ze tvoj pohlad je sice farebny,ale obmedzeny.Ako som uz pisal,vyssi level je dar od boha...
Obrázok používateľa Anonymný
(neuvedené)
11. august 2011, 09:07
mily XXX niekde som cital, ze mladi slovaci maju problem s pochopenim pisaneho textu. z vlastnej skusenosti viem, ze to plati bohuzial pre enormnu cast slovakov z kazdej vekovej skupiny. kde som napisal, ze pozeram "len" duchaplne sitcomy? vo svetle tvojej schopnosti porozumiet mojmu textu je tvoja poznamka o nizkej urovni znacne komicka.... a vies vobec, ze hollywood, ktory robi vacsinou filmy pre mainstreamove kina, zdaleka nie je jedinym producentom filmov, ze mas mraky nezavislych producentov po celej amerike? americka kinematografia nam dala mnozstvo vynikajucich filmov, aj so socialnou tematikou. smiesne a primitivne myslenie, ze vsetko americke je dobre alebo zle, alebo ze vsetko ruske (sovietske) bolo dobre alebo zle, je istou vizitkou toho, kto take nazory hlasa. aj sovietska kinematografia dala svetu klenoty. aj dakedy, aj v poslednom obdobi. Kriznik Potemkin z "praveku", alebo "Idi i smotri" z novej produkcie. bohuzial vidim, ze ty si zrovna ten pripad, pre ktorych som dava ldo textu tu vyhradu pre ciernobielo rozmyslajucich. taki su pre media vdacna a jedenoducha korist. aj pre tie alternativne :) so znacnou davkou preanania mozem o sebe povedat ze som cinemafil a co to o filme aj televiznej produkcii viem. ale zbytocne to tu rozpisovat. je to dost podobne literature a roznym zanrom a formam, ktore literati (ci uz spisovatelia, basnici, redaktori) pouzivaju. mimochodom - obrovsky potencial filmu ako propagacneho media na vymyvanie mozgov odhalili prave laviciari v Rusku. a predbehli v tom aj Hitlera. nemozno sa vsak cudovat, ze on film vyuzival rovnako, ved slo o dva totalitne rezimy, len s inym nabojom.
Obrázok používateľa Anonymný
#8
(neuvedené)
11. august 2011, 10:03
Pokial si clanok (ne)pochopil len do urovne o ktorej pises vo svojich prispevkoch,tak dalsia rozumna diskusia nie je mozna.Si sucastou "systemu",rozmyslas jeho jazykom a hrajes podla jeho pravidiel.Prvy diel si uz videl a cakas na dalsi.Hlbka poznania sa neda napozerat ani naucit. Uvadzas nejake fakty bez myslienky,typicke frazy a obsiahly text,ktory nekoresponduje s clankom.
Obrázok používateľa Anonymný
#9
(neuvedené)
11. august 2011, 10:08
praviciarske medialne manipulacie su nieco ako "chlebom kazdodennym", pritomne su nielen v sukromnych mediach, ale aj v tej takzvane verejnopravnej. ti, ktori vedia tak vedia, ti ktori nevedia (ako to vyplyva z reakcii vyssie), tak sa cuduju a proti clanku protestuju - co je logicke a potvrdzuje v clanku zmienovane skutocnosti...
Obrázok používateľa Anonymný
(neuvedené)
11. august 2011, 10:19
súhlas xxx. a iba pre jednokto neberte to osobne, lebo občas mate príspevky s ktorými sa dá súhlasiť. ale napríklad seriál v 7 nebi je čistá propaganda náboženských dogiem a bohužiaľ obrovská propaganda vojny. a ako je potrebné udržať vojenskú silu v USA. je plná patriotizmu. a už nemá ďaleko od propagandy Regana ako sa majú obávať Američania všetkého čo je komunistické respektíve všetkého čo sme mali vybudované v socializme. ved práve preto sme tu mali ulalené embargo celé roky nás trápli a ničili všetko čo ako sme sa snažili nikdy to nebolo dosť pre západnú špinavú propagandu. držali nás v izolácii, ale už neverím, že to robili naši komunisti,... ale mám pocit, že to bol zámer západu - takto nás držať v izolácii a potravinové embargo im v živote neodpustím ani to, že naše VŠ neuznávali na západe. ničili nás celkom legálne a škoda reči. Regan a Bush nám urobil zo života peklo. lebo Regan učil svojich hlúpych američanov, že my (myslel si, že sme všetci komunisti, kanibali a hádam si myslel, že komunisti vo východnej Europe chodia pomaľovaní na indiánov a behajú s oštepom v ruke a oskalpujú ludí. mal veľmi obmedzené myslenie a myslím si, že aj naši emigranti žijúci v USA pred revolúciou ich takto opisovali bohatým a mocným v US. robili to zámerne a naschvál - naši ekonomický emigranti. ohovárali a prifarbovali fakty, udalosti a všetko čo im nebolo po ich chuti a podľa ich predstáv. regan hovoril všade ako hlupák a veľký nedokuk, že tu(ČSSR) vyrábame len jadrové bomby a komunisti nás tu sťahujú z kože. a že tu sa žije v zemľankách, nemáme ani len školy ani neviem čítať a písať. jednoducho balamutenie neustále. seriál v 7 nebi je tak presladený až sa mi chce zvracať od sladkosti. a okrem toho hádam len neveríte tomu, že mladí v USA sú tak uvedomelí ako to zobrazuje čisto psychologický propagandistický seriál USA (vyrobený na objednávku armády - PENTAGON- viete čo to je za slovo- rozdelte si toto slovo na dve časti a pochopíte viac akoby by ste chceli)... a na dôvažok je to aj propaganda náboženskej sekty, že ako by mala podľa nich vyzerať medzigeneračná komunikácia...tento seriál je brak. tí - čo už boli v USA vedia veľmi dobre ako tam majú segregovanú spoločnosť, getá a gangy na každom rohu. stačí zájsť do NY, kde jedna ulica je v pohode a zájdite za roh a ocitnete sa v pekle ...akoby ste sa omylom premiestili v čase aj priestore pričom ste stále na tom istom mieste - len ste urobili pár krokov zlým smerom. to isté je ten sladký serál krok za krokom je tiež sladký až presladený a herci ťčo v ňom hrajú nevedia nič o chudobe ani len netušia koľko je skutočne chudobných v USA všetko je to len hra. a nadštandard platení herci sa musia snažiť udržať pri sledovaní tv len tú časť obyvateľova, ktorá sa dokáže stotožnosť s obsahom seriálu. a to práve potrebujú udržať divákov seriálu - sedieť na zadku pred tv. nechcú, aby sa ponevierali po ulici a rozmýšľali. nechcú aby rozmýšľali, lebo by už dávno zhorel do tla - celý biely dom. a čo je najhoršie a najsmutnejšie SR sa začína podobať na NY. Bratislava je ako výkladná skriňa socializmu zo všetkým čo k tomu patrí zo všetkými výhodami. a zároveň je aj ... výkladná skriňa kapitalizmu, ale so špecifickým prívlastkom, ktorý na západe nie je možné. a to je,... že tí čo sú bohatí v BA, nie sú ani tak -tí - čo by vlastnili podniky na výrobu niečoho hodnotného a potrebného k životu ludí. ale sú to neviditeľný vlastníci médii rádií,Tv a reklamných agentúr a tak podobne. lebo ešte aj Volkswagen je nemecký. a na východ od okresu BA je to už ako za rohom ulice v NY. getá, gengy segregácia. nie je žiadna nádej na zlepšenie podmienok a čím dalej na východ tým viac sú ludia izolovaní a vylučovaní zo spoločnosti tu už nastala dávno sociálna smrť ludí - len im to ešte nik oficiálne neoznámil. radšej im postavia obchod pre chudobných len aby na zombíkoch zarobili obchodníci, ktorí brázdia hore - dole po SR a vidia veľmi dobre, že zombíci - nepotrebujú obchody pre chudobných( obchodov je viac ako dosť) ale potrebujú prácu, vzdelanie a cesty, ktoré im odmietajú pomôcť bohatí z BA postaviť, opraviť.... a tak tieto sociálne mŕtvoly nik nepochová, kým je z nich ešte osoh pre tretí sektor, nadácie a charity - čo žijú na úrovni aj sú spoločensky uznávaní atd. - práve z nich. sú z nich zombíci len si to ešte nik nevšimol. a čo je najhoršie zombíci pomáhajú k dokonali tých ludí, ktorí ich existenčne zničili po revolúcii 89. ale jednokto netrápte sa - zombíci vás nebudú už tak dlho otravovať v SR ako si myslíte. lebo po roku 2015 končí pomoc cez eurofondy v SR.... a začne sa viac nemecká politická špička starať a pomáhať ešte lacnejšej pracovnej sile ako sme my a to je Rumunsko a Bulharsko. potom už budú vedieť aj v bratislavskom okrese - čo znamená sociálna smrť jednotlivca - zatiaľ ešte neviete čo to je žiť a byť zároveň mŕtvy. ale dočkáte sa budte trpezlivý.
Obrázok používateľa Anonymný
#10
(neuvedené)
11. august 2011, 10:34
dalsi pripad, ked davate do mojho clanku to, co tam nie je. serial 7th heaven ja nemusim. mrzi ma, ak ste nadobudli dojem, ze je moj oblubeny. pravy opak je pravdou. ano je to nabozenska propaganda, nieco podobne len s inym znamienkom nam bulikali do hlav ako pionierom. a spomenul som ho zamerne kvoli tomu, ze ani v tomto seriali, ktory podla mna vyraznu hodnotu nema, nieje propagovany egoizmus, bezbrehy konzum, alebo ine veci spomenute sudruhom Blahom. prave naopak. to iste plati aj o krok za krokom. je to pre decka, mravoucny serial pre jednoduchu zabavu. tiez som ho spomeul preto, lebo tam rozhodne nenajdete to, co tvrdi sudruh Blaha. co sa tyka vytvarania obrazu, neviem aky obraz vytvarali americania o nas, lebo to sme sa my nidky nedozvedeli, az nasledne. ano komunizmus bol pre amikov vykreslovany v takych farbach, ako bol kapitalizmus vykreslovany v Rohacovi, Dikobrazovi atd. teda tendencne. ale tak sa mi zda, ze oni mali lepsi prehlad o zivote v RVHP aebo na Kube, ako my o zivote na zapade. ale to jeina story. ja tu predovsetkym chcem pocut od sudruha Blahu, kdeze to v sitkomoch a filmoch vidi tu oslavu egoizmu, bezbreheho konzumu atd.
Obrázok používateľa Anonymný
(neuvedené)
11. august 2011, 10:37
presne toto som cital o sektach. takto oni reaguju na kritiku, bez argmentov, ale o to plamennejsie :D obdobne rakcie som videl u ludi, ked som parkrat absolvoval meciarove seansy na pasienkoch alebo v kosiciach :D :D :D ked padla nejaka otazka, clovek dostal kabelkou od babky-demokratky, alebo raz meciar odpovedal sice uplne nemiestne, ale zozal potlesk: "Boha tak som váš, alebo nie?". a otazka o privatizeroch co v regionoch rozkradali podniky a vyhadzovali ludi na dlazbu bola zodpovedana :D
Obrázok používateľa Anonymný
(neuvedené)
11. august 2011, 10:49
krasny priklad medialnych manipulacii bola svojho casu kritika vladimira meciara (ponechajme bokom, ci opravnena, alebo nie). VM svojho casu vedel naplnit Pasienky, cim sa vytahove strany typu OKS, ODU, SaS chvalit naozaj nemozu. bolo treba znevazit fakt, ze VM v tom case robil ludovu politiku, sa vymysleli rozne medialne kaleraby na ktorych sa da dodnes celkom dobre zabavit - trebars aj ten o babkach demokratkach. v skutocnosti to boli slusni ludia starsich rocnikov, ktori uz mali nieco za sebou a vedeli o co sa hra a tak sa v tom case aktivizovali. nasledne boli v mediach hovadeni a dopadlo to volbami 1998 a rozsiahlym vypredajom narodneho majetku...
Obrázok používateľa Anonymný
(neuvedené)
11. august 2011, 10:50
ako to že to nevidíte? každej jednej vete je to o egoizme a silnom individualizme. tá omáčka oklo je len krovie, ale neustále tam ukazujú jedno to isté, že len stačí chcieť a vysnívaný sa stane skutočnosťou. ale najskôr musíte vstúpiť bud do armády alebo do náboženskej komunity v opačnom prípade ste vyradení izolovaní a onálepkovaní. naši pionieri boli presne to isté ako sú ich skauti - nie je žiadny rozdiel. iba ak v uniforme ale skauti sa tiež učia ako prežiť v prírode. tiež ich učia bývali vojaci marináci pod. USA ako vedúci skupiny detí ako používať zbrane - ako zničiť nepriateľa.
Obrázok používateľa Anonymný
#11
(neuvedené)
11. august 2011, 15:36
škoda, že sa mohol objaviť iba v Púchovských novinách, Slove a na facebooku. Chýba ešte analýza, kto sú tí novinári-redaktori-moderátori, ktorí nám denno-denne masírujú mozog, že všetko, čo bolo za socializmu, bolo zlé a všetko, čo je teraz, je vynikajúce, že všetci ľavičiari sú boľševickí zlodeji a pravica je spasiteľ. Predovšetkým sú to detičky, ktoré zmena režimu zastihla v materskej škole, maximálne v tretej triede základnej školy. Už vzhľadom na svoj vek si veľmi málo pamätajú, z toho vyplýva, že nemôžu porovnávať, argumentovať, chýba im všeobecný rozhľad a práve preto sú ľahko zmanipulovateľní. Zrejme nikto z nich sa nepamätá na zberný tábor v Slovenskej televízii, ktorý v mene slobody a demokracie vytvorili pred trinástimi rokmi šmolkovia pre tých, ktorí im neboli pohodlní. Komunisti v rokoch normalizácie vyhadzovali na základe previerok, títo novodobí demokrati ani previerky nepotrebovali. Poslankyňa-podvodníčka po ročnom exile sa s veľkou slávou vrátila na scénu, nikto z tých mladých jej nepripomenul, že niekedy začiatkom 90-tych rokov bol tu podobný prípad Ladislava Košča, hlasujúceho za spolustraníka, no ten pán na rozdiel od uchechtanej platiny sa zachoval čestne - navždy zmizol z vysokej politiky. Nemohli jej to pripomenúť, pretože v tých časoch politika ešte nebola stredobodom ich záujmu. Médiá potrebujú ľudí, ktorých pamäť siaha maximálne do roku 2006, aby mohli Ficovi pripomínať prehrešky jeho vlády. Keďže stredná a staršia generácia novinárov vedia porovnávať, pamätajú sa aj na prešľapy Dzurindových vlád, dvere médií sú pred nimi zatvorené.
Obrázok používateľa Anonymný
(neuvedené)
11. august 2011, 18:24
ale bulíkanie v súčasnej buržoáznej tlači je v poriadku. Práve Tvoj postoj je vrcholom sektárskeho postoja k svetu, jedinej dogmy, v Tvojom prípade kapitalizmu. Študuj, študuj a študuj, inak diskusia s Tebou je ako diskusia s členom sekty:-). Z vecného, vedeckého hľadiska totiž to bulíkanie v Pionieri, za socializmu bolo objektívne, bolo v súlade s objektívnym chodom dejín, keďže bol hybnou silou dejín. Tak isto, ako bulíkanie humanistov, buržoáznych ideológov 15. až 19. st., dokonca aj takého N. Machiavelliho, bolo v súlade s objektívnym chodom dejín. Ale určite nie je v poriadku dnes. Tak isto, ako trvať dnes na tom, že nový socializmus bude naj, hybnou silou dejín, by už nebolo v poriadku. ***** Ja si to uvedomujem, ale sektári buržoázneho typu, ako si aj Ty, nie. A tak vo svojich dogmách len ťažko môžete porozumieť, prečo je dnes západ v permanetnej kríze a hlbokom úpadku. Vám nič nehovorí nutnosť súladu VS a VV, alebo materiálneho obsahu a spoločenskej formy a preto si namýšľate, že svojím bulíkaním môžete poručiť prírode, akým smerom má ísť. Ach, detská naivnosť starých buržoáznych štruktúr:-). Bulíkať nakoniec môžte
Obrázok používateľa Anonymný
(neuvedené)
12. august 2011, 14:12
dalsi pripad neschopnosti pochopit citany text. prosim ukaz mi, kde mam napisane, ze bulíkanie v Roháči mi vadilo, ale bulíkanie v súčasnej buržoáznej tlači je v poriadku. ...... potom sa mozme bavit dalej. mam dojem, ze tu ludia volaco beru alebo maju nejaku diagnozu, lebo fakt vidia v mojich prispevkoch napisane nieco, co tam nie je.

Stránky

Reklama
Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama
Reklama