Letná škola moderného marxizmu 1

K „letným školám“, ktorých je dnes neúrekom, ponúkame Letnú školu moderného marxizmu Ľuboša Blahu. Pravda, na rozdiel od iných letných škôl sa netreba nikam presúvať. Možno ju absolvovať na dve čítania na stránke Slova, pravdaže, môžu to zvládnuť len tí, čo nie sú zarytí nepriatelia myslenia či hľadania alternatív k dnešnému „šťastnejšiemu zajtrajšku“.
Počet zobrazení: 4886
karl-marx-hip.jpg

Karl Marx dnes

Karl Marx je azda najznámejšou postavou politickej filozofie v celých dejinách ľudského myslenia. Dodnes je jeho meno známejšie a uznávanejšie než mená iných významných filozofov. Keď nedávno britská BBC usporiadala súťaž o najvýznamnejšieho filozofa dejín, Marx s prehľadom zvíťazil. Keď si do Googlu naťukáte jeho meno, zistíte, že žiaden iný mysliteľ okrem Darwina a Einsteina nemá toľko intelektuálnych odkazov na svoje dielo ako Marx. Nehovoriac o tom, že aj také známe mená ako Adam Smith či Sigmund Freud sú ďaleko za ním.

Ako dodáva britský historik Eric Hobsbawm, „ak nejaký jeden mysliteľ zanechal skutočne výraznú a nezmazateľnú stopu na dvadsiatom storočí, tak to bol Marx. Choďte na cintorín Highgate, kde sú pochovaní Marks and Spencer 19. storočia - Karl Marx a Herbert Spencer - pochovaní kuriózne tak blízko seba, že sa dá od jedného hrobu dočiahnuť pohľadom k druhému. Keď ešte obaja žili, Herbert bol uznávaným Aristotelom svojej éry, zatiaľ čo Karl bol chlapík, ktorý žil na dolnom úbočí Hampsteadu na útraty svojho kamaráta. Dnes nikto ani len nevie, že Spencer je pochovaný na highgatskom cintoríne, zatiaľ čo hrob Karla Marxa navštevujú aj pútnici z Japonska a Indie a iránski a irackí exiloví komunisti naliehajú, aby mohli byť pochovaní v jeho blízkosti.“
 


Nový život pre marxizmus

Po roku 1989 sa zdalo, že komunizmus je mŕtvy. Všetko nasvedčovalo tomu, že komunisti už nemajú v politike žiadne miesto a že marxizmus postupne vymizne aj z hlavného teoretického diskurzu. Napriek enormnej ideologickej snahe neokonzervatívnych a neoliberálnych kádrov, ktoré onedlho po zmene režimu v strednej a východnej Európe prevzali funkcie orwellovskej „ideopolície“, akú predtým zohrávali aparátnici komunistických strán, komunistická filozofia nestratila na svojej atraktivite ani na východe ani na západe. Najmä na západných univerzitách a v rámci západných sociálnych hnutí záujem o Marxove dielo neutíchal. Ako píše politológ Martin J. Bull: „Ľavica na západe sa neunáhlila a neodhodila marxizmus na smetisko dejín.“

Podobne ako Bull, aj politológ Andrew Heywood jednoznačne dokladuje, že „zrútenie komunizmu, ku ktorému došlo v závere 20.storočia, nemusí teda nevyhnutne znamenať koniec marxizmu ako politickej ideológie; marxizmu, teraz oprosteného od pozostatkov leninizmu a stalinizmu, môže dokonca vdýchnuť nový život.“


Povojnový marxizmus na západe: odklon od ekonomiky

Ako si všíma britský historik Perry Anderson, v povojnovom západnom marxizme ako celku je na rozdiel od klasického marxizmu badateľný posun od ekonomických otázok k otázkam filozofie a kultúry. Pre marxistov začalo byť prioritné predovšetkým skúmanie tzv. nadstavieb, čo je vzhľadom na hlavné tézy historického materializmu, podľa ktorých ekonomická základňa determinuje právo, kultúru, politiku aj morálku spoločnosti, prinajmenšom trochu zvláštne. Na druhej strane, ako argumentuje iný britský marxista, E. P. Thompson, bez morálnej a hodnotovej argumentácie prakticky neexistuje dôvod, prečo by sme mali hľadať alternatívu kapitalizmu a Marxov Kapitál by bol pre politiku bezcenný.

V povojnovej ére sa neomarxistická teória orientovala prevažne na tri základné témy a všetky sa týkali nadstavby: po prvé, ideológia, kultúra a manipulácia; po druhé, úloha štátu v kapitalistickej ekonomike; po tretie, morálka a sociálna spravodlivosť.


Gramsci: ideová hegemónia namiesto násilia

Marxizmus sa podľa Hobsbawma stal skutočnou intelektuálnou silou na západe a naplno vstúpil do vedeckého diskurzu až v 30. rokoch 20. storočia. Dovtedy boli totiž jeho úspechy skôr politické a agitátorské. Čo je dôležité, už v tridsiatych rokoch bolo zrejmé, že teoretici marxizmu sa nezmierili s prísnymi teoretickými mantinelmi Marxovho historického materializmu a koncept ideológie sa pokúsili vyslobodiť z jeho subordinačného postavenia voči ekonomickej základni.Mnohí postavili ideologickú nadstavbu do centra svojich úvah. Prvým takýmto pokusom medzi klasikmi marxizmu bolo Gramsciho presunutie občianskej spoločnosti z ekonomickej základne do kultúrnej nadstavby. To v Gramsciho teórii implikuje prevrátenie historického materializmu naruby: akoby kultúra a ideológia bola základňou, o ktorú sa opiera ekonomická a politická nadstavba. Dôraz je odrazu položený na kultúrnu a ideologickú základňu, o ktorú sa opiera ekonomické a politické panstvo.

To však neznamená, že Antonio Gramsci sa vzdal základnej myšlienky historického materializmu, podľa ktorého ekonomická základňa zásadne ovplyvňuje ideologickú nadstavbu. Ako si však Gramsci uvedomil, moc kapitalistov nad robotníkom v továrni aj mimo nej nestojí len a výlučne na hrozbe a použití fyzického donútenia, ale naopak - na kultúrnej hegemónii vykonávanej nad jeho dušou. Oveľa dôležitejšia než technický a zastrašovací potenciál donucovacích prostriedkov, ktoré má vládnuca trieda k dispozícii, je jej schopnosť produkovať žiaduce správanie prostredníctvom komunikácie - hegemónia americkej buržoázie nie je založená na donútení, ale na vytváraní konsenzu. Ak budeme parafrázovať jednu z básní Bertolda Brechta, nezáleží na tom, koľko a ako technicky vyspelých má daná politická moc tankov, ale na tom, či má ľudí, ochotných ich riadiť. Produkcia technických prostriedkov násilia nič nezmôže, ak nie je doplnená produkciou poslušných ľudí, ochotných ich uvádzať do chodu. Občianska spoločnosť je práve sférou tejto druhej produkcie. V nej sa vytvárajú identity skupín a jednotlivcov, ktoré buď zodpovedajú mocenským vzťahom, alebo sú s nimi v rozpore. V prvom prípade sú mocenské vzťahy chápané ako „prirodzené“ a morálne správne, v druhom prípade sú chápané naopak - ako „neprirodzené“ a nemorálne. Raz sú výrazom univerzálnej spravodlivosti, inokedy zasa výrazom prevahy jednej partikulárnej sily nad ostatnými.


Frankfurtská škola: duchovné vyvlastnenie

V koncepte hegemónie sa Gramscimu podarilo zachytiť nevyhnutné podopretie donucujúceho aparátu štátu ideologickým presvedčením poddaných (aj vykonávateľov), komunikačne vytváraným vo sfére kultúry. Svojim vulgárne materialistickým súdruhom pripomenul, že sociálny a politický poriadok nestojí iba na monopole použitia prostriedkov násilia, ale v nemenšej miere sa opiera aj o cirkev, rodinu, vzdelávací systém, médiá atď. Gramsci zdôrazňuje najmä školu a cirkev, ktoré sú podľa neho najväčšími indoktrinujúcimi mechanizmami modernej kultúry, ale neponecháva bokom ani oficiálnych intelektuálov vládnucej moci. Na Gramsciho nadviazali ďalší neortodoxní teoretici marxizmu, a to predovšetkým v troch základných prúdoch. Jeden možno dešifrovať v tzv. kritickej teórii, ktorú rozvinula Frankfurtská škola politického myslenia (Horkheimer, Adorno, Marcuse, Fromm). Druhý prúd, ktorý sa dostal k slovu po druhej svetovej vojne, možno vystopovať v dielach neomarxistických teoretikov štrukturalizmu (Althusser, Poulantzas, Balibar). Napokon, tretí prúd môžeme nájsť v britských kulturálnych štúdiách (Thompson, Hall).

Počas druhej svetovej vojny napísali zakladatelia kritickej teórie, resp. frankfurtskej školy Max Horkheimer a Theodor Adorno prelomovú prácu o masovej manipulácii v západnej spoločnosti s názvom Dialektika osvietenstva. Pod hlavičkou tzv. kultúrneho priemyslu analyzovali systém kapitalistickej indoktrinácie, ktorý produkuje masová kultúra. Taylorizmus vo fabrikách, ktorý si vo svojich reflexiách všímal už Gramsci, Horkheimer a Adorno analyzovali na pôde ideológie. Ako dokladujú Horkheimer s Adornom, subjekty ekonómie sa stali „psychologicky vyvlastnení“. Keď v osemnástom storočí definoval Kant osvietenstvo ako odvahu samostatne myslieť (sapere aude), netušil, že vek osvietenstva práve v mene racionalizácie vytvorí systém, ktorý samostatné myslenie poprie. Práve v tom spočíva kritika osvietenstva zo strany Horkheimera a Adorna. Akoby etapa osvietenstva bola iba podvodom na ľuďoch. Akoby autentické osvietenstvo ešte len čakalo na svoj čas. 


Marcuse: žiadajme nemožné!

Najhlbšiu kritiku modernej konzumnej spoločnosti ponúkol v povojnovom období Marcuse vo svojom diele Jednorozmerný človek. Centrom Marcusových úvah je proces, v ktorom sa moderná racionalita mení na iracionalitu. K tomu dochádza vtedy, keď inštitúcie industriálnej spoločnosti prestávajú slúžiť humanistickým ideálom a ich prostriedky na realizáciu pozitívnych účelov sa menia na samoúčel. Marcuse uvádza rôzne prejavy tejto iracionality v kapitalistickej spoločnosti: hrozivý rast manipulácie vedomím veľkých más obyvateľstva, stotožnenie indivídua so spoločnosťou, ktorá je represívna voči jednotlivcovi a podobne. Jeho kritická teória odsudzuje kapitalizmus nielen ako vykorisťovateľský spoločenský poriadok, ale aj ako nehumánny typ „technickej racionality“. Inými slovami, Marcuse tvrdí, že kapitalistická spoločnosť je uzavretá so svojou uzavretou logikou, jazykom, vedou, so svojou uzavretou filozofiou a uzavretým, jednorozmerným konaním jej uniformovaných členov. Hovorí o procese „desublimácie“ v modernej spoločnosti, kedy sa duchovné hodnoty menia na materiálne, kedy človeka ovláda materiálny konzum a tovarový fetišizmus. Marcuse preto odmieta koncepcie ekonomického rastu založeného na vyvolávaní umelých potrieb človeka, na materiálnom konzume a na drancovaní prírody a mrhaní prírodnými zdrojmi. Nečudo, že Marcusova koncepcia vrcholí tézou „veľkého odmietnutia industriálnej spoločnosti“.

Čo je však dôležité, Marcuse hovorí o odmietnutí ako o revolúcii, ktorá nemôže prebehnúť inde ako v samotnom človeku. Sociálnej revolúcii má podľa neho predchádzať „revolúcia človeka“, jeho „veľké odmietnutie“ zúčastňovať sa hry kapitalistickej konzumnej spoločnosti, odmietnutie uznávať za svoje tie potreby, ktoré všetkým vnucuje industriálna spoločnosť. Sociálnej revolúcii musí podľa Marcusa predchádzať revolúcia v človeku, spojená s radikálnou zmenou všetkých jeho čŕt. „Je to otázka výchovy a s tou je nevyhnutné začať už dnes,“ píše Marcuse.Súčasťou
možnej obnovy spoločnosti je aj prvok utópie; odtiaľ i známe heslo revolučného študentského hnutia z konca 60. rokov, inšpirované práve Marcusom: „Buďte realistami, žiadajte nemožné.“


Fromm: vlastniť alebo žiť?

Ďalším z radikálnych kritikov konzumnej spoločnosti bol Erich Fromm. Aj on, podobne ako Marcuse, odmieta predstavu, že dokonalejšia spoločnosť môže byť vyprodukovaná skôr, než prebehne revolúcia v človeku. Fromm opisuje prototyp dnešného človeka, ktorého život je modelovaný modusom „mať“ a celý sa točí okolo vecí a túžby po ich vlastnení. Nie je to však životná potreba, ktorá človeka ženie k akumulácii majetku. Vo svojej psychologickej analýze hovorí Fromm o modernom lakomcovi, ktorý trpí, dalo by sa povedať, akýmsi „osobnostným merkantilizmom“, kedy nielenže nechce spotrebovať svoje vlastníctvo vecí, ale nechce ani vydávať energiu, myšlienky, city, len aby sa v nich mohol sám slastne „prehŕňať“ vo svojom vnútri. Voči modusu „mať“ Fromm ako alternatívu stavia modus „byť“, ktorý nie je posadnutý samoúčelným vlastnením a konzumovaním, hoci sám Fromm si uvedomuje, že je ľuďom v podmienkach dnešnej „vlastníckej civilizácie“ zaťažko odhodiť svoje umelé túžby po majetku a oddať sa skutočnému životu. Fromm si, podobne ako Marcuse, uvedomuje prvok utópie vo svojej koncepcii, ale ako píše, „utopický“ cieľ je oveľa realistickejší, než „realizmus“ dnešných politických vodcov.“

Čo vyplýva z kritiky konzumnej spoločnosti, ktorú ponúkajú teoretici frankfurtskej školy? Modernú spoločnosť podľa nich treba očistiť od dogmy neustáleho narastania výroby, ktorá síce v časoch nastupujúceho industrializmu mala svoje opodstatnenie, ale ktorá dnes znamená už len neohraničený samoúčelný a zhubný konzum. Fromm navrhuje zaručiť každému jednotlivcovi nepodmienený paušálny ročný príjem, ktorý by mu zabezpečil dôstojný život. Na tento koncept nadviazali aj mnohí súčasní teoretici, ktorí takisto hovoria o garancii určitého základného príjmu pre všetkých ľudí. Ako prvý načrtol toto riešenie nositeľ Nobelovej ceny za ekonómiu James Tobin. Bližšie tento návrh rozvádza belgický ľavicový analytik Philippe Van Parijs, ktorý pri obhajobe všeobecného základného príjmu argumentuje predovšetkým apelom na naplnenie pozitívnej slobody.

Dejinná alternatíva, ktorú frankfurtskí neomarxisti ponúkajú, nachádza sa v projekte demokratického socializmu, ktorý by mal predstavovať racionálny ekonomický systém slúžiaci skutočným potrebám ľudí. Takémuto systému musí byť imanentné spoločenské plánovanie prepojené s aktívnou účasťou zdola, resp. centralizácia by mala byť úzko prepojená s decentralizáciou. Medzi požiadavky, ktoré by mal tento systém spĺňať, patria najmä nahradenie konkurencie solidaritou, produkcia slúžiaca potrebám ľudí, nie ekonomického systému, namiesto vykorisťovania prírody kooperácia s ňou a namiesto pleonaxie rozumný a zdravý konzum. Alternatíva demokratického socializmu, vychádzajúca z radikálneho humanizmu predpokladá tzv. revolúciu vedomia, t. j. vytvorenie „kontrakultúry“ a zmenu trhového človeka, jeho života a jeho hodnôt.

(Pokračovanie)

Úvodné foto: marj021.blogspot.com

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Komentáre

Obrázok používateľa Anonymný
(neuvedené)
24. august 2011, 12:54
kde si bol 42 rokov, ze si nikdy nic nepocul o projekte "socializmus s ludskou tvarou" a o tom, ako dopadol. keby som mal tu moc tak by som ti dal stokrat opisat Poucenie z krizoveho vyvoja v strane a spolocnosti po XIII. Zjazde KSC...
Obrázok používateľa Anonymný
(neuvedené)
24. august 2011, 14:11
sme vedeli ako to dopadlo. Ale nevedeli co je to "TO" co dopadlo.Dnes som zial mylne predpokladal ,ze uz je vsetkym jasne co je to "TO" co dopadlo.Ze prave Tebe to ani po 22 rokoch stale nedoslo? Zeby ta Azia co Ta stale mata ? :)
Obrázok používateľa Anonymný
(neuvedené)
24. august 2011, 16:03
"Jedno nepochopim Ten socializmus s "ludskou" tvarou bol dobry len do 89.?Preco ho uz 22 rokov nebudujeme?Alebo ,zeby to bol on co tu mame?" ********* Socializmus s tzv. ľudskou tvárou bola revizionistická úchylka Dubčekovej frakcie v rámci KSČ k sociálnej demokracií (Dubček po prevrate v r. 1989 aj založil sociálno-demokratickú stranu ako pôvodne plánoval v r. 1968). Aspoň takto to chápali ortodoxní komunisti stalinisticko-gramscistického razenia (alla ZSSR) Takže po začatí tzv. "normalizácie" (po 1969)sme po "socializme" s ľudskou tvárou nemali ani chýru ani slychu. Znormalizovalo sa to podľa sovietského vzoru brežnevovského typu.****** Len neviem, čo má táto nostalgická spomienka prínosného pre túto tému? Komunizmus sovietskeho typu tu už nikto nechce, okrem Hrdličkových súdruhov z ÚV KSS s podporou 0,6%, alebo ešte menej.
Obrázok používateľa Anonymný
(neuvedené)
24. august 2011, 16:23
"v situacii, ked su slovensko a v znacnej miere aj ostatne postsocialisticke staty dennodenne indoktrinovane neoliberalnymi dogmami typu "trh vsetko vyriesi", "stat je zly vlastnik", "rozdelenie ludi na chudobnych a bohatych je dane prirodou a panbozkom", "s kapitalizmom na vecne casy a nikdy inak" ****************** Takto to vidia mladí Vzdoráci!, ktorým zrušili stránku, tak to nemôžem dať ani odkaz, či link. Poučenie z hegemónie a diktatúry UV KSČ v pseudo socializme! "Riadiaci aparát (najmä UV KSČ) bol natoľko rozporuplnou privilegovanou vrstvou spoločnosti a najmä kvôli jeho činnosti, množstve kladov a záporov je možné nazvať minulý režim niečím medzi socializmom a kapitalizmom. To či v pseudo socializme existovalo skutočné spoločenské vlastníctvo je v zásade viac než diskutabilné. Sovietsky model socializmu implantovaný v Československu sa v mnohom podobal skôr na štátny kapitalizmus ako na participačnú demokraciu. V štátnom a straníckom aparáte sa veľmi rýchlo vytvorila istá forma oligarchie, ľudí s neoficiálne odlišným spoločenským postavením, ktorí užívali svojich nadštandardných spoločenských privilégií. Cesta k takémuto stavu nebola v zásade ťažká. Po odstránení kapitalizmu mali prevzať kontrolu nad znárodnenými fabrikami samotní pracujúci z čoho sa však vytvorili takzvané riadiace štáby, ktoré sa ale často správali ako starí buržoázni akcionári. Formálne spoločenské vlastníctvo bolo v mnohom štátokapitalistickým vlastníctvom a riadiace štáby slúžili na reguláciu zamestnancov, ktorí boli tiež istou formou vykorisťovaní. Nadhodnota vytváraná ich prácou našťastie už nešla do vrecka kapitalistu ? vykorisťovateľa, ale do štátnej pokladnice z čoho boli samozrejme hradené rôzne sociálne vymoženosti, no na druhej strane sa z tohto zisku obohacovala aj stranícka oligarchia, ktorú vyššia životná úroveň vôbec neospravedlňuje. Nemôžme preto velebiť lepšieho medzi zlými!" *************** Komunizmus sovietskeho typu tu už nikto nechce, ale ani drvivá väčšina netvrdí, že ""trh vsetko vyriesi", "s kapitalizmom na vecne casy a nikdy inak"! *** To že je štát v kapitalizme zlým vlastníkom je neodškriepiteľný fakt! Pretože meniace sa vládnuce elity si urobili zo štátneho majetku dojnú kravu, ktorú treba zdojiť koľko sa len dá, kým sú pri moci! Chce ma azda niekto presviedčať o opaku? Ak napr. Tomannová s Kršíkovou si za hodinu "kávičkových kecov" dali platiť po 37,5 eura (1.130 Sk). To keď od nového roku chce dať Nicholsonová 37 eurovú sociálku na mesiac UoZ (na jedno teplé jedlo na deň) Tak sa Smeráci zo Súmračnej ani neozvu na ochranu dôstojnej úrovne obetí kapitalizmu, tak ako sa neozvali keď mali vykopnúť na sekundu Tomanovú a Kršíkovú zo Smeru!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!
Obrázok používateľa Anonymný
(neuvedené)
24. august 2011, 18:59
teoretické preskúmanie klasického socializmu jasne hovorí, že to bola cesta podľa všeobecných vývojových vzorov. Určite, empirickému skúmaniu sa to tak javí, ako to píšeš a tak to chápe aj väčšina ľavičiarov. Problém je len v tom, že aj 99 percent ľavičiarov sa môže mýliť, práve pod vplyvom empirických postojov. Toto bol problém aj Dubčekovej koncepcie demokratického socializmu. Dubčeka pokladám za dobrého a slušného človeka, bohužiaľ, chýbali mu k dispozícii exaktné vedecké postoje možného vývoja socializmu. Bolo to postavené viac na pocitoch a utópiách, ako reálnom zhodnotení možných alternatív. A tak to aj dopadlo. Ťažko to vytýkať Dubčekovi (a neskôr aj Gorbačovovi), veď aj dnes ak podávam porovnávaciu analýzu zhodných vývojových štádií SEF, väčšina ľudí na to pozerá ako na božie zjavenie:-).
Obrázok používateľa Anonymný
(neuvedené)
24. august 2011, 19:10
to je dobrá pripomienka, prečo po r. 1989 zrazu sme nezačali budovať socializmus s ľudskou tvárou. Jednoducho, stúpenci tzv. demokratického socializmu si vyrobili niekoľko metodologických bariér. ** 1. Demokratický socializmus nepochopili ako pokračovanie klasického socializmu, ako jeho pozitívnu negáciu. Jednoducho ho hodili do koša a tým si odhodili sociálnu základňu, na ktorej sa jedine demokratický socializmus dá budovať. Vychádzali z utopického predpokladu, že socializmus mal byť od začiatku demokratický. ** 2. Zastávajú utopicko-anarchistické postoje, ignorujúc marxizmus, najmä princíp jednoty VS a VV. Akoby klasický socializmus bolo možné budovať hocikedy, na hocijakej úrovni, podľa subjektívnych želaní. Pritom čas klasického, autentického socializmu bol určený epochou 1928 - 1998. Za touto hranicou môže byť už len vedľajšou vývojovou líniou. Viem, že s tým väčšina nesúhlasí, ale nepomôže si, ako ukazuje aj prax, nejakú utopickú koncepciu ideálneho socializmu ako hlavnej vývojovej línie, ako raja už nedokáže vytvoriť. Z princípu je to totiž nemožné.
Obrázok používateľa Anonymný
(neuvedené)
24. august 2011, 19:16
a s marxizmom to nemá nič spoločné. Hovoriť, že "komunizmus sovietskeho typu tu už nikto nechce". Otázka: Vari by chcel Mikloš, či naši pravičiari, alebo väčšina stúpencov kapitalizmu, aby to existoval klasický kapitalizmus 17. - 19. st.? Veď to bol autentický kapitalizmus a prečo sa dnes k nemu nehlásia? Vari bol chybný? Je to znova a znova len otázka dialekticko-historického postoja aj ku kapitalizmu. Že nešlo chybný model kapitalizmu, ale vývojom VS prekonaný. A presne to isté je nutné uplatniť aj pri pohľade na klasický socializmus. Tie Vaše ideologicky motivované postoje ku klasickému socializmu nemajú nič spoločné s marxizmom.
Obrázok používateľa Anonymný
(neuvedené)
24. august 2011, 19:34
ani ja nechápem, o čom to točíte. To sú čisto ideologicky motivované postoje a s exaktným, vedeckým postojom nemajú nič spoločné. *** Napr. je hlbokým nepochopením vývojových procesov hovoriť, že sa podobal na štátny kapitalizmus. A na čo sa mal podobať, na netopiera? ** 1. Nový systém nadväzuje na predchádzajúci, ktorý je jeho sociálnou základňou.Čo tradične anarchoľavičiari neberú do úvahy a čudujú sa, kam sa to ten vývoj uberá. Socializmus preberá niektoré črty kapitalizmu, iné potláča. Marx priamo hovorí napr. o socialistickom práve, že pôjde ešte o buržoázne právo, teda nespravodlivú spoločnosť. A o prebraní buržoázneho štátneho aparátu, štátu. ** 2. Štátny kapitalizmus je už popreťím klasického kapitalizmu laissez-faire, je kapitalizmom zasadením do socialistickej epochy. Takže je prirodzené, že sa ich črty podobajú, pretože si to vynucuje kvantitatívna úroveň výrobných síl (ktoré ako zvyčajne neberiete do úvahy). ** 3. Ak si pozriete môj včerajší príspevok, socializmus pokladám za tretiu SEF v rámci triedno-štátnej formácie. Ako tretia SEF je socializmus aj určitou syntézou oboch predchádzajúcich, kapitalizmu i nevoľníckej. V zmysle Heglovej triády: téza (východisko) - antitéza (protiklad) - syntéza.
Obrázok používateľa Anonymný
#1
(neuvedené)
24. august 2011, 21:37
Pozrite, čo yverejňujete chcete Engelsa pri Marxovi len ako jeho živiteľa, ale potom čo Nemcká ideológia ich dvoch, niečo nechcete počuť, vidieť, hoboriť ako tie opice, lebo klamete v prospech kapitálu, Marx je politická ekonómia = rozdeľovanie vyrobeného, ale polikou dosiahnutou zmenou celej spoločnosti kapitalizmu, je pretvorením v socializmus na základe rastu produktivtz práce. Preto bez politika Lenina, ja marxizmus iba ideológia, ale iba kapitaliymu na zdôvdnenie jeho večnosti cez jeho úhlavného nepriateľa. Možno diskutujúci vaše redaktrosko prokapitlôistické textz korigujú, ale čo dokážu, sa porzprávajú, ja už poznám ľudí dosť, netreba sa mi royperávať s cudzími, iba ma mrzí, že filozofiu Marxa dávate do služby kapitálu a to úplne malčíte o jeho 11 tézach, teda bol to filyof nie popisu sveta,ale jeho zmenz, a to y Marxa vztrhávate redaktori Slova.
Obrázok používateľa Anonymný
(neuvedené)
24. august 2011, 21:43
Naozaj je škoda, že po Alžbete Borzovej sa už nik ďalší neujal ( alebo sa mýlim?) problematiky demokratizácie pracovísk na Slovensku.
Takže dnes by sa potešila Schweickartovi a jeho ekonomickej demokracii i odkazu na baskické družstevníctvo v Mondragone.
Viete niekto o nejakých slovenských alebo českých družstvách, ktoré pracujú v systéme jeden hlas = jeden zamestnanec?
Obrázok používateľa Anonymný
(neuvedené)
25. august 2011, 08:25
myslim ze mate problemy s chapanim pisaneho textu, vase reakcie su zmatocne, z 98% reagujete na nieco co ste si sama vyprodukovala nejakym samovytacacim mechanizmom. preto som vas uz predtym slusne poziadal aby ste na moje prispevky nereagovala, nakolko diskusia s vami je o nicom. takze dajte pokoj lebo prejdem na vasu platformu a to vas bude mrziet, ok?
Obrázok používateľa Anonymný
(neuvedené)
25. august 2011, 08:50
a nájdete desiatky odkazov odkazy počnúc Trockim až po Žižeka!!! Uvediem niekoľko citátov, aby ste pochopili, čo je to vlastne štátny kapitalizmus v pseudokomunistickom zriadení stalinisticko-gramscistického typu! Napr. "Státní kapitalismus je pojem používaný zejména některými marxisty a heterodoxními ekonomy k popsání společnosti, kde produkční síly (výrobní prostředky a lidské schopnosti) jsou vlastněny a řízeny státem kapitalistickým způsobem, i když se takové státy samy nazývají socialistickými.[1] V rámci marxistické literatury je státní kapitalismus definován jako společenský systém kombinují kapitalismus ? námezdní práci a přivlastňování si nadhodnoty ? s vlastnictvím a řízením státním aparátem. Podle této definice je státně kapitalistická země právě ta, kde vláda kontroluje ekonomiku a v podstatě jedná jako jedna obrovská korporace. Existuje několik teorií a kritik státního kapitalismu, které se poprvé objevují okolo Říjnové revoluce. Společným tématem mezi nimi je tvrzení, že dělníci samosprávně nekontrolují výrobní prostředky a že produkční vztahy a výroba pro zisk se stále objevují v rámci státního kapitalismu. Pro anarchisty je státní socialismus pouhým státním kapitalismem, tudíž represivní a jen posunem od soukromého kapitalisty ke státu, který je jediným zaměstnavatelem a kapitalistou.[2]" ******* Zrejme vám nič nehovorí termán ľavá opozícia: "Pojmem Levá opozice se všeobecně označuje seskupení v Sovětském svazu, vzniklé kolem roku 1923 jako opoziční frakce uvnitř komunistické strany, stavící se odmítavě ke Stalinově doktrínám a snahám získat výlučnou moc. Mimo skupiny tzv. Demokratických centralisů T. V. Sapronova, jsou k Levé opozici počítáni zejména tzv. trockisté pod vedením L. D. Trockého, přechodně pak i skupina bolševiků, v jejichž čele stál Zinovjev a Kameněv." *** 3, Čo presadzoval Trockij? "Co Trockij chtěl? Trockij věřil v konec kapitalismu a nastolení komunismu na celém světě, k němuž se mělo dospět násilnými revolucemi ve všech zemích. Hovořil o permanentní revoluci. Podporoval jakékoliv snahy o převrat a nastolení diktatury proletariátu. Jednoznačně prosazoval používání násilných metod a po říjnové revoluci podporoval i fyzické likvidování odpůrců nového režimu; sám v této souvislosti hovořil o teroru, který plně schvaloval. Jako mocný politik v SSSR se vždy zasazoval o podporu snah o uchvácení moci komunisty v dalších zemích. Jeho cílem ve 20. letech byla především úspěšná revoluce v Německu, k níž však i přes opakované pokusy nedošlo. Z této své pozice důrazně kritizoval Stalina a jeho ?socialismus v jedné zemi?. Odmítal jakékoliv rozlišování lidí podle národnosti. Sám se nijak netajil se svým židovským původem (ačkoliv víru nepraktikoval) a pragmaticky kvůli němu např. odmítal některé vysoké politické posty po říjnové revoluci. Ostře napadal byrokratizaci režimu, která pod Stalinovým vedením probíhala. Viděl, že se představitelé strany stále více odcizují masám dělníků, jejichž prospěch byl přitom hlavním účelem říjnové revoluce. Kromě toho žádal možnost svobodného vyjadřování názorů v rámci strany. Prosazoval přísné řízení celé ekonomiky pomocí centrálního plánu. Odmítal veškeré náznaky tržního hospodářství, k nimž docházelo v rámci NEPu, při němž byly v zájmu zvýšení zemědělské produkce činěny ústupky schopnějším a bohatším statkářům (kulakům). Požadoval maximální tempo industrializace. Z tohoto pohledu působí paradoxně, že po definitivní výhře nad Trockým a jeho vyhnání začal Stalin v mnoha ohledech v Sovětském svazu postupně zavádět právě to, co původně zamýšlel Trockij."*** 4, Čo je trockizmus? "Trockismus je odnož marxismu v podání Lva Davidoviče Trockého. Trockij byl v roce 1905 zvoleným předsedou petrohradského sovětu, v době ruské revoluce velitelem Rudé armády. Po kritice vývoje v Rusku a roztržce se Stalinem koncem dvacátých let emigroval. Toto názorové hnutí vzniklo jako protiváha stalinismu. Liší se mimo jiné v pojetí socialistické revoluce, která má být v trockismu permanentní. Trocký se zabýval kritikou politiky a ideologie Stalina. Domníval se, že v SSSR vznikla byrokratická kasta, která vládne místo pracující třídy. V souladu s myšlenkami marxismu se Trocký domníval, že tyto byrokratické elity zákonitě vytváří podmínky směřující proti zájmům lidí. Také vystupoval proti Stalinově teorii socialismu v jedné zemi."
Obrázok používateľa Anonymný
(neuvedené)
25. august 2011, 09:09
"Nový systém nadväzuje na predchádzajúci, ktorý je jeho sociálnou základňou.Čo tradične anarchoľavičiari neberú do úvahy a čudujú sa, kam sa to ten vývoj uberá." ********* Zamyslite sa nad tým, akú hlúposť ste napísali. Tým nepriamo tvrdíte, že marxisti Trockym počnúc, cez Leva Kameneva či Grigorija Zinovieva a Žižekom končiac sú všetci anarchoľavičiari? Ak je tomu tak, tak som hrdá ľavicová anarchistka. Pretože som proti tomu ak "společenský systém kombinují kapitalismus ? námezdní práci a přivlastňování si nadhodnoty ? s vlastnictvím a řízením státním aparátem." Čiže, aby komunisatické politbyro nebolo vlastníkom zproletarizovaného majetku a nie robotníci, roľníci a pracujúca inteligencia!!! Na druhej strane som za to, aby výrobné prostriedky vlastnili proletári (bez rozdielu vo vzdelaní), tak ako pôvodne hlásal Lenin, že treba rozdeliť továrne pracujúcim robotníkom a pôdu roľníkom.
Obrázok používateľa Anonymný
(neuvedené)
25. august 2011, 09:38
vy si zrejme nechcete uvedomiť, že sa o 180° zmenili geopolitické pomery v stredne Európe. Sme v NATO a EÚ s čím súhlasí asi polovica obyvateľov. Chcete tu mať občiansku vojnu, kde buržoáziu bude náletmi podporovať kapitalisti z NATO?*** Ak nebudeme mať jasno za čo bojovať a hlavne pre koho, tak sa nikto ani nepohne do ulíc na demonštrácie. Prečítajte si poriadne o čom tu diskutujeme?*** To chcete, aby sa k moci vrátil komunistický byrokratický aparát, alebo aby konečne pracujúci v samosprávach vlastnili výrobné prostriedky a rozdeľovali si zisk ako skutoční vlatníci? Aby sa zisk vyprodukovaný nevyviezol do Bratislavy, alebo do zahraničia ako dividendy pre oligarchiu pri moci, ale sa investoval v regióne kde ho prcujúci tvorii?*** Na tieto základne otázky si nájdite odveď
Obrázok používateľa Anonymný
(neuvedené)
25. august 2011, 13:04
"was ist das "mladi vzdoraci"? myslim ze mate problemy s chapanim pisaneho textu, vase reakcie su zmatocne, z 98% reagujete na nieco co ste si sama vyprodukovala nejakym samovytacacim mechanizmom. preto som vas uz predtym slusne poziadal aby ste na moje prispevky nereagovala, nakolko diskusia s vami je o nicom. takze dajte pokoj lebo prejdem na vasu platformu a to vas bude mrziet, ok?" *********** Žasne nad vašou nevedomosťou, keď kladiete otázky typu: "was ist das "mladi vzdoraci"? To nepoznáte mladú inteligenciu, ktorá chce budovať demokratický socializmus na kooperatívnom princípe? To fakt nepoznáte mladých ľudí okolo Matea (Mateja Zagrapana) združených v OZ Vzdor!? *** 2, Vždy budem na vás reagovať pokiaľ napíšete podobné nezmysly aké ste uviedli:"trh vsetko vyriesi", "stat je zly vlastnik", "rozdelenie ludi na chudobnych a bohatych je dane prirodou a panbozkom"***** Raz navždy si uvedomte, že ŠTÁT JE ZLÝM VLASTNÍKOM!!!!To že je štát v kapitalizme zlým vlastníkom je neodškriepiteľný fakt! Pretože meniace sa vládnuce elity si urobili zo štátneho majetku dojnú kravu, ktorú treba zdojiť koľko sa len dá, kým sú pri moci! Chce ma azda niekto presviedčať o opaku? Ak napr. Tomannová s Kršíkovou si za hodinu "kávičkových kecov" dali platiť po 37,5 eura (1.130 Sk). To keď od nového roku chce dať Nicholsonová 37 eurovú sociálku na mesiac UoZ (na jedno teplé jedlo na deň) Tak sa Smeráci zo Súmračnej ani neozvu na ochranu dôstojnej úrovne obetí kapitalizmu, tak ako sa neozvali keď mali vykopnúť na sekundu Tomanovú a Kršíkovú zo Smeru!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!! PS: Reagujete a argumentujte vecne a nie osobnými stupidnými invektívami na moju osobu!
Obrázok používateľa Anonymný
#2
(neuvedené)
25. august 2011, 19:22
je veľmi poučné:-). Aha, Vy ma odkazujete len na ďalších anarchoľavičiarov. A prečo by som ich mal brať do úvahy, nie sú podložené teoreticky, systémovo, tomu ja nevenujem pozornosť. To subjektívne označovanie socializmu za kapitalizmus je veľmi poučné, ale len možno pre Vás:-).
Obrázok používateľa Anonymný
#3
(neuvedené)
25. august 2011, 19:28
Ja som predsa písal o minulosti, doterajšej štruktúre ľudských dejín, Vy sa ma pýtate na budúcnosť. Asi rozdiel medzi nimi Vám veľa nehovorí. Čo sa týka nového spoločenského zriadenia, nemám problém povedať, že niektoré výrobné prostriedky, prírodné zdroje bude vlastniť štát, či dokonca globálny štát. Myslieť si, že napr. amazonský prales, či veľké prírodné rezervácie v Afrike, idúce aj cez tri štáty, môžu vlastniť proletári v samosprávach je naivita, anarchoľavičiarstvo. Už sme sa tým zaoberali, nemienim tým strácať čas.
Obrázok používateľa Anonymný
(neuvedené)
25. august 2011, 20:41
Aha, takže aby nám bolo a priori jasné, že sa pokúšate o novú hegemóniu štátostrany s oligarchickým politbyrom. Takže opäť sa budete snažiť o reinštaláciu komunizmu! Tzn. nadvlády neokomunistov nad pracujúcimu, tak ako to správne pochopil Lev Trockij, keď povedal, že vznikne nová: "byrokratická kasta, která vládne místo pracující třídy. V souladu s myšlenkami marxismu se Trocký domníval, že tyto byrokratické elity zákonitě vytváří podmínky směřující proti zájmům lidí." ****** Takže vôbec nechápem ako to chcete dosiahnúť, keď komunizmus okrem tých 0,6% voličov KSS nikto iný nechce? To čím chcete presvedčiť vzdelaných proletárov, že lepšie je robiť na červených buržujov ako na modrých? Ako to chcete zrealizovať ako člen NATO a EÚ?
Obrázok používateľa Anonymný
(neuvedené)
25. august 2011, 22:00
Obrázok používateľa Anonymný
(neuvedené)
26. august 2011, 16:41
Je zbytočné chváliť zlého medzi horšími, alebo to rozdeľovať na menšie a väčšie zlo pri vládnutí. Treba hľadať lepšiu alternatívu ako robiť na červených buržujov = hegemonistických komunistov. Tých sme tu mali 40 rokov a boli sme radi, že sme sa ich zbavili. Tragédiou je, že títo hegemonistickí komunisti emigrovali z KSS do Smeru.*** Za jediné udržateľlné riešenbie považujem dať výrobné prostriedky pracujúcim do vlastníctva a nie to zas zoštátniť pre politbyro. Lebo ak sa zmení vláda na viac pravicovú, tak sa bude opäť privatizovať. *** Ak výrobné prostriedky budú vlastniť pracujúci, tak to bude ich a už im to niktorá vláda nezoštátni! Lebo súkromný majetok je nedotknuteľný, čo sa o štátnom ani náhodou povedať nedá!

Stránky

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984