Reklama
Reklama

Akú ekonomiku vlastne má Slovensko?

V poslednom období sa aj u nás - napriek, tomu, že mainstreamové médiá a väčšina aktérov z tribún idú ďalej neochvejne vo svojich koľajach - začína nazerať inak na výsledky novembrovej revolúcie. Vychádzajú knihy, rôzne state a úvahy, organizuje sa čoraz viac diskusných stretnutí na najrôznejších fórach. K tomuto diskurzu sa hlási aj nasledujúci príspevok o „ekonomike na Slovensku“.
Počet zobrazení: 3358
ekonomika 1.JPG

Kde sa nachádzame?

Naše Slovensko sa posunulo za 22 rokov do globálneho ekonomického priestoru s totálne otvorenými „dverami“ ekonomiky (bez hraníc v rámci EÚ, so spoločnou menou euro, členstvom v NATO a OECD) a priestor zaplnili problémy makroekonomiky i mikroekonomiky totožné s tými, aké sú v EÚ a USA, teda v euroatlantickej civilizácii Západu. A, žiaľbohu, nachádzame sa v hlbokej ekonomickej kríze, niektorí to definujú ako systémová kríza kapitalizmu. Otázka znie: je to tá všeobecná kríza kapitalizmu, ktorú predvídal Marx?

Slovensko je od 1993, čiže už 18 rokov samostatné a to prvý raz v histórii slovenského národa. Ak Československo bolo „rodičom“, dnes sme už dospelí a máme vlastnú politickú reprezentáciu, máme vlastnú technickú i riadiacu inteligenciu, avšak nevlastníme ekonomické produktívne zdroje, respektíve výrobná základňa Slovenska je podľa odhadu tak na 95 % v zahraničných rukách, takisto bankovníctvo takmer na 98 % a obchod takmer na 90 %. Preto nie je správne hovoriť „slovenská ekonomika“, ale „ekonomika na Slovensku“.

Žijeme vo výrobnom ekonomickom systéme zvanom kapitalizmus, v rozvinutej a otvorenej globálnej trhovej ekonomike, v zastupiteľskej demokracii so slabou volebnou účasťou a teda i slabou spoluúčasťou občanov na kontrole a riadení štátu, v sociálno-ekonomických podmienkach kopírujúcich v pozitívach tak dvadsať rokov oneskorene vyspelejšie krajiny EÚ, avšak s bolestne okamžitým negatívnym vplyvom na sociálnu úroveň likvidovaného sociálneho štátu v rámci neprosperujúceho kapitalizmu.


A svet?

Posunul sa do globálnej ekonomiky, spútanej „globálnou dedinou“ technológií, realitou sú klimatické zmeny, geopolitické zmeny ktoré menia póly svetovej ekonomickej situácie od trojuholníka USA-EÚ-Japonsko k priestoru B-R-I-C (Brazília, Ruská federácia, India­, Čína) s dominanciou Číny, Tichomorie s dominanciou Japonska, Južnej Kórey, Indonézie a Singapúru (krajiny APEC) a dnes sme uprostred víru nepokojov v sociálnej oblasti po celom svete. Samotná  Čína ekonomickým rastom 10 i viac percent HDP už niekoľko rokov ba i cez celú jednu dekádu momentálne vytvára globálny trh pre svoje tovary a dnes i investície po celom svete.


Paradoxy


Žijeme v dobe paradoxov, kde dva protikladné názory môžu byť súčasne správne. Takisto v živote, môžeme si želať kontinuitu vývoja, zároveň túžime po zmenách a oboje „dostávame“ odrazu, teda musíme sa naučiť rovnováhe protikladov.

Môj pohľad ekonóma a mysliteľa v manažmente je, že žijeme život plný paradoxov, paradoxom sú paradigmy života a zvykov v „druhej civilizačnej vlne“ priemyselnej industrializácie (snaha udržať zamestnanosť lákaním zahraničných investorov, uprednostňovanie masovej výroby v montážnych halách a logistických služieb v doprave pred výskumno-vývojovými laboratóriami spojenými s klastermi produkcie). Pritom vlastne technológie a pracovný život už naplno vytvorili prostredie „tretej civilizačnej vlny“ (podľa Tofflerovcov), teda demasifikáciu výroby, individualizovanú spotrebu, využívanie informácií a až vedomostí ako výrobného faktora,  manažérske myslenie, diskontinuálny vývoj spoločnosti, rozpor medzi objavujúcim sa manažérskym myslením „tretej vlny“ a ekonomickým myslením hlboko položeným do „druhej vlny“ (s dominanciou nielen dogmy klasickej ekonómie, ale i ideológiou neoliberalizmu a jej presadením sa v praktickej politike a následným zlyhaním počas kríz od roku 2007 doteraz). Drucker hovorí ,že „ v podstate ide o to, že makroekonomická teória už nemôže byť základom ekonomickej politiky, pretože nikto nevie, čo sa stane. Politickí vodcovia nemajú žiadnu ekonomickú teóriu, ktorej by mohli dôverovať“.Tvrdí, že ekonómia zajtrajška bude musieť odpovedať aj na otázku, akú súvislosť vidíme medzi spôsobom, akým riadime podniky, a výsledkami. Budú musieť odpovedať na otázku, čo sú to výsledky. Tradičná odpoveď – súčtový riadok zisku a strát – je klamlivá. S takouto filozofiou nemožno nájsť patričný vzťah medzi krátkodobým a dlhodobým hľadiskom. Pritom práve rovnováha medzi týmito pohľadmi predstavuje kameň úrazu.


Organizačná a ekonomická stránka ekonomiky na Slovensku

Vynechám verejnú správu územných celkov a miestnu samosprávu, ako aj štátnu správu vecí verejných, vynechávam celú oblasť dobrovoľníckych a občianskych združení, nevládnych organizácií a priamo definujem len ekonomickú výrobnú sféru.

Z
ásadné charakteristiky ekonomiky na Slovensku. Výrobná základňa spoločnosti je takmer na 95 % v rukách súkromných, neštátnych, takže štát nemá možnosť z nich získavať príjem inak ako daňovými odvodmi a správnymi poplatkami.

Obchodná sféra i banková sféra je výhradne v rukách súkromných, výnimku tvorí Slovenská záručná a rozvojová banka a Národná banka Slovenska ako správca euromeny v SR. Ak si myslíte, že Slovenská sporiteľňa a.s. alebo Tatrabanka a.s. je slovenská, vyvedie vás z omylu výpis z Obchodného registra. Prvá patrí nemeckej Erste Group, druhá Rakúskej Reiffeisen Group. Tak ako Slovenská poisťovňa bola po privatizácii odpredaná nemeckému poisťovaciemu koncernu Allianz, podobne dopadli i iné poisťovne, družstevná  Kooperativa je v rakúskych rukách Wiener Städtische, podobne dopadla i Slovenská životná poisťovňa, ktorá bola budovaná „zdola“ v 90. rokoch, bola predaná finančným „žralokom“ už pod názvom Kontinuita a ďalej predaná do skupiny Wiener Städtische. Banka ČSOB, plným názvom Československá obchodní banka, ktorá bola značkou záruky a platbyschopnosti počas celého obchodného a devízového monopolu ČSSR, bola po krízových privatizačných machináciách predaná belgickej finančnej korporácii K&H, Komunálna banka, pôvodne určená pre regióny, samosprávy obcí a miest, bola predaná do belgickej skupiny Dexia a (našťastie včas) jej podiel odkúpila finančná skupina Penta, takže sa bude volať Prima banka, i keď človek nevie, kto vlastne kontroluje majetkovo skupinu Penta. 

Prijatím eura sme získali do peňaženiek jednu zo svetových mien, rovnakú ako majú Nemci či Rakúšania, používa ju viac ako 300 miliónov ľudí v Európe, okrem toho sa dá eurom platiť po celom svete. Zároveň sme však stratili svoju fiškálnu samostatnosť pre národohospodárske ciele – ale vlastne sa ich ani nik nechystá definovať a plniť .

Príjmy do štátneho rozpočtu sú tvoria odvody daní a poplatkov organizácií, nepriame dane ako DPH, dane a odvody domácností, teda občanov. Nič iné neexistuje.

Tvorba nových zdrojov v ekonomike prakticky neexistuje, spolieha sa na pasívny prílev zahraničného kapitálu, ktorý však zostáva vlastníkom zdrojov, alebo ich využíva zdarma či za symbolické poplatky (voda, prenájmy, AT), štát rezignoval na aktívnu tvorbu zdrojov (iba ak by sme ponechali rodenie a výchovu mladej generácie ako ľudské zdroje)

Záchranou verejných financií a pomocou pre tvorbu a modernizáciu priemyselnej i verejnej infraštruktúry sú v predvstupovom období a hlavne po vstupe do Európskej únie fondy EÚ, prerozdeľované cez rôzne fondy štrukturálne i sociálne (celkovo sa teraz hovorí o príleve 14,5 miliardy eur).

Napriek tomu si Slovenská republika požičiava miliardy eur na svoju správu a rozpočty, zadlžovanie síce kritizovali liberáli, ale sami po rozpredaní štátnych aktív v podobe privatizácie kľúčových podnikov už len vydávajú štátne dlhopisy a preberajú úvery, dnes najdôležitejšie pre ministra financií SR je plniť „dlhovú službu“, pričom už platíme iba úroky z úverov, k samotnej istine, čiže splateniu dlžnej sumy, sa už nedostávame.

Okrem toho, je tu ešte značná časť ekonomiky, ktorá je „šedá“, tvoria ju fuškári, dlaňovky, peniaze plynúce z ekonomickej činnosti nezachytenej v účtovníctve, a ešte väčšia hodnota ekonomiky sa pohybuje v „čiernej“ ekonomike, to sú úplatky, finančné toky plynúce z organizovaného zločinu, pašovania, drog, falzifikátov, prostitúcie, „kufríkových“ obchodov, dnes dokonca už presahuje do virtuálnej ekonomiky práve podstatou svojej krimi-činnosti (podvody, neoprávnené presuny kapitálu, ale možno i investovanie reálnych peňazí prepratých a alokovaných do virtuálnej ekonomiky).


Tri skupiny organizácií v podnikaní (výrobná a obchodná sféra)

Dominantné v ekonomike sú nadnárodné korporácie, z ktorých u nás žiadna nesídli a nemá rozhodujúcu centrálu, teda pôsobí tu vo forme organizačných zložiek zahraničných osôb, alebo ako „samostatná firma“ s väčšinovou kapitálovou účasťou. To sú firmy a výrobné podniky často s inými názvami ako nadnárodné korporácie, ale kapitálovo do nich integrované.

Typickým príkladom je krásny názov Slovnaft a.s., dnes v majetku pôvodne maďarskej MOL korporácie, v neprehľadnom majetkovom prepojení ruského a amerického kapitálu, pod kontrolou maďarského manažmentu, alebo Slovenský plynárenský priemysel a.s. s francúzskym, ruským a nemeckým kapitálom, kde slovenský štátny majetkový podiel (i keď nie symbolický) nedokáže presadzovať ekonomický záujem štátu, prípadne Slovenské elektrárne, Západoslovenské elektrárne, Stredoslovenské elektrárne, či Východoslovenské vodárne, a ďalšie podniky so „slovenským“ prídavkom v názve,  to všetko sú „vlastenecké“ názvy podnikov vo vlastníctve zahraničných investorov. Všetko dôsledok výpredaja výrobného potenciálu cez privatizérov, alebo dokonca pravicovými vládnymi garnitúrami do zahraničia.

Rozšírené a prakticky často takmer monopolne na trhu sa pohybujúce sú zahraničné firmy a podniky, ktoré tvoria subdodávateľskú a obslužnú infraštruktúru nadnárodným korporáciám, v oblasti výroby (montážne haly, logistické centrá, stavebné a dodávateľské firmy) v oblasti služieb finančných, telefonických a telekomunikačných (operátori, technické služby prenosu dát, informačných technológií, prepravy,  ale i personálnych služieb ako „recruiting“ a rozvoj pracovnej sily, v oblasti obchodu, právnych služieb, atď). Sú to firmy v zahraničných rukách získané od slovenských privatizérov, ktorí nezvládli ekonomický rozvoj, alebo podniky so ziskom predali zahraničným vlastníkom. Slovenský názov firmy už zostáva iba marketingovou značkou pre domácich spotrebiteľov, napríklad taký pivovar Topvar či Šariš, oba sú súčasťou Juhoafrických pivovarov (SAB), alebo Zlatý Bažant Hurbanovo, súčasť holandskej nadnárodnej firmy Heineken. Kto by si pomyslel, že Slovenské liečebné kúpele a.s Piešťany sú súčasťou maďarskej Danubius Hotels skupiny s americkým kapitálom, alebo  že Michalovská  mliekareň, vyrábajúce známy syr Karička, je  vlastne francúzska, patrí kapitálovej skupine BEL, dnes Syráreň Bel Slovensko, rovnako ako množstvo iných výrobní potravín na Slovensku. Takže kupujeme výrobky vyrábané na Slovensku, i keď ich majiteľom sú zahraniční investori. Pôvodní slovenskí privatizéri slovenských priemyselných podnikov, ako napríklad majitelia Matador a.s. Púchov, zvolili radšej rentiérstvo pre svojich potomkov 49-percentným podielom na podnikaní a odpredali svoje podiely, strategické rozhodovanie a niekedy i celý podnik zahraničným investorom, v prípade Matadoru nemeckej  nadnárodnej korporácii Continental, takže Slovensko stratilo disponovanie a kontrolu nad výrobným potenciálom fabrík v Ruskej federácii, v etiópskej Addis Abebe, nad obchodnou sieťou pneuservisov v SR i v ČR a Maďarsku. Už nie sme schopní pôsobiť na medzinárodných trhoch ani aspoň tak ako český ČEZ, ktorý na medzinárodnej „obchodnej šachovnici“ pôsobí nielen na Slovensku, ale i v Rumunsku, Bulharsku aTurecku a pritom mu „doma“ konkurujú taliansky ENEL a nemecký E.ON či RWE. Absolútne sme stratili medzinárodnú iniciatívu, aj v porovnaní s českým priemyslom.    

Subdodávateľské firmy sa väčšinou  nachádzajú novovybudovaných „priemyselných parkoch“ po 1999 roku zriaďovaných na zelenej lúke za obcami či mestami (Kechnec, Malacky,Vrútky, atď), firmy v službách a obchode sú prevažne umiestňované v bizniscentrách, v administratívno-správnych budovách, poznáme siete obchodných centier, nákupných galérií, hypermarketových objektov.

Nie až tak ako v Českej republike sú rozšírené domáce firmy, ktoré sú prevažne tiež v postavení subdodávateľov, máloktorá je orientovaná na zahraničný trh, alebo čisto na domáci trh, sú to domáce „eseróčky“, „akciovky“ a živnostníci v obchode, službách, niektoré vo výrobe.

Ani také domáce firmy ako obchodné siete CoopJednota či TernoCBA už dávno nie sú „ družstevné“ podľa zásad družstevnej demokracie, udržujú iba členstvo vernostnými kartami a obávam sa, že akútne to budú kandidáti na prechod do vlastníctva zahraničného investora.

Živnostníci a poľnohospodárske podielové družstva či súkromné farmy, ktoré vyrábajú po okrajoch ekonomickej reality, tvoria také drobné podhubie ekonomiky, sú rozdrobené a často veľmi podkapitalizované, takže bez dotácií Eurofondov by poľnohospodárstvo nemohlo produkovať. Dva neúrodné roky môžu poľnohospodárstvo zničiť úplne, takisto živnostníci počas krízy dlhšej ako dva roky za sebou môžu skončiť (a aj končia) veľmi rýchlo v stratách a bez objednávok.


Charakteristiky a zdroje firiem na Slovensku


Finančné zdroje, to je prevažne cudzí investičný kapitál, a/alebo bankový úverový kapitál (offshoring), leasing, podkapitalizované sú hlavne domáce firmy, žijúce v jednoročných etapách, ktoré náhly výpadok v toku peňazí dokáže „zhodiť“ do straty a bankrotu. Bankrot už je trvalým a chronickým javom zániku malých firiem na Slovensku a vôbec „neslúži“ na vyčistenie či ozdravenie ekonomiky podľa liberálov, skôr po bankrotoch zostávajú roky sa vlečúce právne spory a rodinné tragédie.

Podstatným pre zahraničných investorov je, že pri minimálnych odvodoch a často odpustených daniach príjmy očistené od nákladov tvoria značnú časť zdrojov a sú vypumpované z firmy do materskej spoločnosti alebo odvádzané vo forme nezdanených dividend (podielov na zisku).

Materiálne vybavenie – množstvo firiem pracuje s vypožičanými zdrojmi (na leasing, ako vklad do firmy, prenájmy pôdy, budov, technológií, častý outsourcing nielen v službách) To potom spôsobuje, že pri bankrote firmy nie je možné zabezpečiť spravodlivé vyrovnanie s veriteľmi, prípad leteckej spoločnosti SkyEurope nebol ojedinelý.

Štát má minimálne podiely vlastného majetku v tzv. strategických spoločnostiach, rozdrobené zdroje, prírodné zdroje celospoločenské sú na dlhoročné obdobia výhradne zablokované zmluvami s nevypovedateľnými podmienkami, čím štátna administratíva stráca dvakrát – raz že ich nemôže používať a raz, že ak by chcela vypovedať zmluvy s investorom, musela by mu uhradiť akoby celý zisk z podnikania po vypovedaní zo zmluvy do konca zmluvného obdobia, často nepochopiteľne uzatváraného na desať, dvadsať i päťdesiat rokov.

Ľudské zdroje – preosievanie na trhu práce „prospektormi“ – personálnymi agentúrami spôsobilo, že ľudia sú „dodávaní“do firiem ako tovar, prakticky okrem malých firiem a živnostníkov nie je šanca pre uchádzača o prácu priameho kontaktu so zamestnávateľom.

Už neexistuje „klasická“ kapitalistická štruktúra zamestnanci a majitelia, vo firmách sa naplno rozvinuli trendy, že zamestnanci tvoria „federálny trojlístok“ pracovníkov vo firmách: kľúčoví zamestnanci na dobu neurčitú, dohodári a pracovníci na dobu určitú, dodávatelia formou SZČO, na faktúru, outsorcovaní, žiadni „proletári“ tam teda nepôsobia a nie sú organizovaní. I keď treba otvorene povedať, že investorov k nám pritiahli možnosti vyplácať nízke mzdy najmä výrobným pracovníkom, to je tá „lacná pracovná sila“, keď sa jeden z riaditeľov v mladoboleslavskej automobilke priznal, že ak by zvýšili platy robotníkom na úroveň materskej firmy v Nemecku, firma by okamžite išla do „červených čísel“, čiže priznal vykorisťovanie pracovníkov nízkymi mzdami.

Vedomosti ako ekonomický zdroj – takmer neevidované, veľké podniky majú talent management a intelektuálny kapitál – pracovníci podpisujú, že všetko, čo urobia a vymyslia v rámci práce, je majetkom firmy, každý počítač je vlastne úkladiskom info a myšlienok pracovníka, čo zostáva po jeho odchode, našťastie sú to formálne a nie skryté vedomosti.

Po organizačnej stránke ešte jeden zdroj – čas – veľmi pružné a „dočasné“ organizačné schémy, ploché a často bez hierarchie u nás – t. j. UNITS (biznis units) – iba produkcia a všetko okolo zákazníka, minimum rozhodovacích či riadiacich hierarchií – tie sú mimo Slovenska,

(Poznámka k času v makroekonomike – teraz to zažívame – eurozóna si „kupuje čas“, teda odsúva bolestivé riešenia na neskôr).


Zhrnutie potenciálnej schopnosti konkurovať


Toto všetko vytvára zdanlivo neriešiteľný paradox obtiažnosti vstupu na trhy:
z jednej strany ľahké vytvorenie podnikateľského subjektu a živnosti, kde sa môžete okamžite a bez problémov stať na vlastné náklady alebo minimum vstupných investícií obchodným zástupcom, subdodávateľom služby či časti výrobku, ale iba tým...
z druhej strany nepredstaviteľne vysoko položené latky vstupu na skutočný trh,ak chcete podnikať samostatne a konkurovať na trhu respektíve vytvárať si vlastný okruh zákazníkov,  nepredstaviteľne konkurenčný trh s technológiami (technologická náročnosť pôsobenia na trhu ) – napríklad predaj z dvora to riešil – žiadne logistické technológie, obaly, kalibrovanie, len predaj.

Ak sa doteraz podnikateľské kruhy sťažujú na náročnosť byrokratickej štátnej mašinérie pri administratívnom vybavovaní,  pomlčia o tom ,že pre občana SR, či je to zákazník, účastník ekonomického procesu, čiže zamestnanec alebo verejnosť, vytvárajú obchodnú byrokraciu,ktorá je takmer neprekonateľná, lebo je právne ošetrená a organizačne striktne predurčená: môžete s podnikom či firmou „obcovať“ iba spôsobom na to vopred právne i organizačne určeným a nijako inak -  to sú procesy nákupu, vernostného vzťahu s firmou, procesy distribúcie, procesy platenia a dokonca zaobchádzania s produktom, reklamovania či užívania produktu, procesy uchádzania sa o prácu či odchodu z práce, procesy styku s predstaviteľmi firmy, procesy spoločenského kontaktu i bežného zákazníckeho kontaktu, procesy vzťahov s verejnosťou i komunikácie na verejno-právnej úrovni.

A predstavitelia tejto obchodnej byrokracie, cítiac, že majú moc v rukách, sa stávajú rovnako čudne sa správajúcou triedou ako kedysi socialistická byrokracia.


Intermezzo z našej ekonomickej  histórie


Oproti tomu: kto ešte dnes vie, ako vyzeral komplexný národohospodársky celok ČSSR a systém ekonomických výrobných celkov v Československu? Kto vie, ako boli riadené priemyselné a poľnohospodárske rezorty, ako sa členili na odborové a úsekové oblasti ekonomiky s horizontálnym a vertikálnym usporiadaním, akým vývojom prechádzala organizačná a výrobná sféra, že sme tu mali výrobno-hospodárske jednotky (VHJ), krajské, okresné poľnohospodárske správy, JRD a štátne majetky, že sme mali odborové podniky, ale v rámci zdokonaľovania riadenia i výrobné podniky trustového a koncernového charakteru, že národné podniky až po poslednej reforme 1988 boli transformované na štátne podniky, že existovali vedecko-výskumné ústavy samostatne i v rámci odborových VHJ a robili významný aplikovaný výskum? Že i pri zavedení štátneho monopolu devízového a zahraničného obchodu tu boli výsadné spoločnosti zahraničného obchodu vo forme akciových spoločností navonok so 100-percentnou účasťou štátu (účastinármi pritom boli priamo samotné výrobné podniky) i družstevné podniky, obchodné siete ako Jednota, ale i Zdroj, reštauračné služby RaJ, sieť obchodných domov PRIOR, Otex, ... každý pozná iba TUZEX?

A predovšetkým, že to boli všetko výrobné systémy národohospodárskeho komplexu, ktoré vo vlastníctve štátu, maximálne v družstevnom vlastníctve, obhospodarovali a vytvárali ZDROJE rozšírenej reprodukcie, teda odvádzali v prerozdeľovacom procese do štátneho rozpočtu obrovské sumy a dokonca dokázali napĺňať i vlastné podnikové fondy spoločenskej spotreby, teda fondy určené pre zamestnancov daného podniku a ich príbuzných?  Toto všetko už je minulosťou a štát nemá možnosť riadiť priamo prerozdeľovací proces z vytvoreného bohatstva do štátneho rozpočtu, teda do verejných financií.


Ako k tomuto súčasnému stavu došlo?

Iba pripomeniem J. K. Galbraitha, keynesiána, 1909-2007 a jeho teóriu konvergencie kapitalizmu a socializmu, radil nám na jar 1990, aby sme využili svoj národohospodársky komplex ČSSR a iba k tomu pridali inštitúty trhovej ekonomiky, varoval pred cestou asanácie ekonomiky. Zbúranie ekonomických štruktúr a hospodárskych väzieb zapríčinila „šoková terapia“ V. Klausa, ktorý bol ministrom financií vo vláde ĆSFR od leta 1990.

Vychádzam z toho, čo Oskar Krejčí v knihe Povaha dnešní krize z 1993 pomenoval takto: Politické elity, ktoré sa dostali do vlád po novembri 1989, sa k nám správali „ako dobyvatelia“ voči podrobenej krajine. Koristili zo spoločne vytvorených hodnôt, trestali predchádzajúcich vládcov a ich poddaných, teda nás všetkých, čo sme tu žili. Vytvorili veľmi účinný nástroj na ideologickú manipuláciu formou nenávistného antikomunizmu, reči o totalite, čiernej diere, starých štruktúrach. Ako tvrdí profesor G.Matzner, otvorením dverí dokorán zlikvidovali domáce trhy a domácu infraštruktúru výrobných, dodávateľských i odberateľských štruktúr, došlo k totálnej premene ekonomiky a k asanácii, teda dokonalému zbúraniu predchádzajúceho spoločensko-ekonomického systému. Nakoniec, i pojmy z tej doby, ako „asanácia, šoková terapia, uťahovanie opaskov, vláda národnej obety“, to sú všetko predsa pojmy z trestaneckých táborov a nie z demokraticky vedenej krajiny.


A ako z toho von?


Znova sa vrátiť k tvorbe ekonomických zdrojov štátom a verejnou správou i samosprávou.

To však celé pravicové politické spektrum zatiaľ odmieta.

Niečo začínajú samosprávy, nielen cez participatívne rozpočty obcí a miest, nakoniec Američan M. Albert definoval krásne participatívnu spoločnosť a Parecon, ale jeho teórie, ak ich podrobím kritike z praktickej časti tvorby bohatstva a ekonómie o tvorbe a riadení zdrojov, sú naivné, vychádzajú z predpokladu, že  prerozdeľovacie procesy budú dobrovoľné a človek si „vezme“ iba toľko, koľko potrebuje, odmeňuje sa úsilie a nie efektívnosť a produktivita. Ale časť princípov pre verejné financie je uskutočniteľných.

Iný Američan, Peter Drucker, skonštruoval ekonomiku vedomostí, „objavil“ pre ekonómiu nový ekonomický zdroj vedomosti, predpokladal však, že to bude spoločnosť organizácií, v ktorej bude tímová práca a že to nebude spoločnosť ani kapitalistická, ani socialistická. Drucker si pomohol pri definovaní rozhodujúcich skupín spoločnosti podľa vlastníctva členením na  „triedu“ vedomostní pracovníci , ktorí „vedia“, dokážu tieto vedomosti z tacitných „transformovať“ na formálne a tvoria ich do podoby produktívnych nástrojov ekonomiky; ktorí alokujú vedomosti práve tam, kde sú pre produkciu potrebné; a „triedu“ obslužných – servisných pracovníkov, ktorí „nevedia“ a nemajú schopnosť vedieť, ale dokážu na základe inštruktáže postupovať tak, že vedomostí používajú v procese produkcie čiastočným osvojením si zručností – teda sú schopní servisu, pracovať s nástrojmi vytváranými produktívnymi vedomosťami.

P. Drucker definoval pre premenu v spoločnosť vedomostí dve výzvy 21.storočia. Ekonomickou výzvouje produktivita kvalifikovanej práce a dostatok vzdelaných pracovníkov vlastniacich vedomosti, sproduktívnenie ich vedomostí. Sociálnou výzvou je zabezpečenie dôstojnosti pre obslužných pracovníkov. Títo pracovníci spravidla nemajú potrebné vzdelanie, aby mohli vykonávať práce založené na vedomostiach a vyžadujúce vedomosti. A v každej krajine, aj tej najvyspelejšej, títo pracovníci budú tvoriť väčšinu, tvrdí Drucker.


Prvky ekonomickej demokracie pre „Deň po“ kapitalizmu

Po tomto potrebnom teoretickom prehľade potom oceníme, ak sa našiel teoretik, ktorý vyzval sa spracovanie takého modelu nástupníckej spoločensko-ekonomickej formácie, ktorá by fungovala po páde kapitalizmu.Je ním David Schweickart a jeho dielo Po kapitalizme-ekonomická demokracia.

Prišiel náš čas povedať spolu s Ľudovítom Štúrom: „Naspäť cesta nemožná, napred ísť sa musí!“

Nechceme „starý byrokratický socializmus“ obdobia studenej vojny, ale pojem socializmus akceptujeme, vieme z neho vybrať tie správne hodnoty a opatrenia a odrazu to vieme zasadiť do rámca participatívnej demokracie, ekonomickej demokracie, vieme pracovať a manažovať, vieme využiť technológie a sproduktívniť vedomosti.

Ale najprv budeme musieť organizačne zabezpečiť tvorbu ekonomických zdrojov, z ktorých potom bude možné prerozdeľovať bohatstvo, znova našincami tu na Slovensku.

Úvodné foto: Peter Zajac-Vanka – Priemyslený park uprostred záhorských lesov

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon
     

Komentáre

Obrázok používateľa Anonymný
#2
(neuvedené)
27. november 2011, 03:58
Aka moc TO zabezpeci (organizačne zabezpečiť tvorbu ekonomických zdrojov)? Viem, ze vam "moc" nezapada do scenara, ale bez "moci" sa scenar rozpada. Ekonomicke zdroje sa tvoria? Tvoria. Kde su? U vlastnikov. Preco? Pretoze je mocensky zadefinovane, ze oni maju na to pravo. Ako sa stane ze ostanu doma? Ak sa mocensky zabezpeci, ze nebudu mat pravo si ich privlastnit. A teraz este malickost, pohladajme tu moc.
Obrázok používateľa Anonymný
#3
(neuvedené)
27. november 2011, 10:15
nas bananistan visi na snurke eurodotacii. jedine co ostava v nasich rukach je byt lacnou pracovnou silou a rodit jej dalsie generacie...

vitam tento vyborny clanok o nasej biede z ktoreho by kludne mohla byt cela kniha, mozno trilogia, najma ak by sa niekto venoval sposobom, ako sa to vsetko a cez koho realizovalo. firmy a podniky su beznadejne rozkradnute. ostava este zem a vzduch - a to je otazkou uz len par rokov...
Obrázok používateľa Anonymný
#4
(neuvedené)
27. november 2011, 11:26
"nazad cesta nemozna, napred sa ist musi..." nie je to celkom tak, co sa tyka viac menej kriminalneho charakteru nasej privatizacie. ustava platna do roku 1989/1990 totiz definuje, ze "vsetok majetok patri ludu ceskoslovenskej socialistickej republiky". lud znamena nekonkretneho vlastnika vlastniaceho idealny diel majetku ceskoslovenskej republiky. je dolezite chapat, ze fond narodneho majetku bol len spravcom, nie vlastnikom tohto majetku, takze nemohol nic predavat a vsetky jeho predaje su pravne napadnutelne s vynimkou majetku spadajuceho do kuponovej privatizacie, kedy bol nekonkretny vlastnik konkretizovany a tak si mohol robil so svojim podielom co uznal za vhodne, vratane jeho predaja...
Obrázok používateľa Anonymný
(neuvedené)
27. november 2011, 12:25
1.A čo bráni slovenským podnikateľom, teda tým, ktorí majú súkromné investície a hlasia sa kamsi k SNS, k HZDS, či ku KDH či Smer-SD, vytvárať "klastery", teda "kruhy" vzťahov, ako hovoria Nemci, v ktorých by vytvárali navzájom pre seba výrobnú spotrebu so spoločným cieľom aspoň "obsadiť" domáci trh a vytlačiť zahraničné obchodné siete či konkurenciu?

Želám tým "dobré ráno" slovenskému KLUBU 500 originálnych slovenských podnikateľov, ktorí sa zobudili až teraz počas vládneho provizória, keď im už minister hospodárstva, saskár, takmer pred nosom vytvára z ich vlastných daní dotácie pre zahraničných investorov:
Tak ako v piatok 25.11. protestovali na tlačovej besede predstavitelia Klubu 500, teda i predstaviteľ Doprastavu, že mu minister vlastne privádza na Slovensko zo štátnych daní dotovaného nekalého konkurenta, ktorý síce "vytvorí x-pracovných miest, ale zároveň spôsobí, že Doprastav bude musieť x-pracovných miest prepustiť, tak by sa všetci vrátane priemyselníka Sotáka mali zamyslieť, kam to nespoluprácou a nevytváraním vzájomných systémov spolupráce dopracovali, stačil by predsa japonský príklad vzájomných dodávok pre výrobnú spotrebu a kooperačnú previazanosť ( nemusí byť až tak kapitálová ako japonské firmy združené v tzv. keiretsu-systéme) pre zvýšenie konkurencieschopnosti finálneho produktu na vlastnom trhu i do sveta.

2.Druhou cestou je, vyhrať voľby pre rozumné politické strany na Slovensku ( nepustiť tam saskárov a všeliakých tých "obyčajných ľudí" a kukacov z tých kvázi zlepencov, čo tu boli) a natvrdo sa venovať takmer keynesiánskemu rozpracovaniu princípov vytvrárania verejnej investičnej spotreby pre domáce firmy ( v rámci krízových opatrení by žiadn zahraničný investor cez bruselskú hus nemohol gágať, že sa porušuje princíp verejnej súťaže. keďže by šlo o domáci dopyt pre domáce firmy v rámci extrémnej krízy rozpočtov, ktoré ale musia byť spotrebované pre posilnenie domáceej investičnej spotreby), teda vytvorili by sa stimuly ktoré by zostali v domácej ekonomike a vytvárali domáce ekonomické zdroje i keď v súkromných rukách.

3.Tretím spôsobom použiteľným HNEĎ je vytváranie družstiev podľa platného Obchodného zákonníka, ktoré by iniciovali a organizovali obecné samosprávy spolu s VÚC a štát by ich vedel podporovať práve podobnými investičnými stimulmi a dotáciami pre pracovné miesta, akými zbytočne kŕmi nadnárodných zahraničných investorov. To všetko sa dá už teraz a ešte dnes, povinnosť zrušiť investičné stimuly máme až od 2013. Neviem, prečo tak asi každý starosta či primátor túži po zakladaní akcioviek a eseróčiek vo svojej obci či meste, asi vidí v tom svoju rentiérsku budúcnosť ak skončí s politickou činnosťou.

A toto všetko sú len reálne a okamžite uskutočniteľné opatrenia DNES, to vôbec nehovrím o možnostiach, ktoré by poskytla koncepcia ekonomickej demokracie v národnom hospodárstve a participatívne rozpočty v obecnej správe v budúcnosti. Takžeč nikdy nie je neskoro začať sa vyhrabávať zo ... z marazmu.
Obrázok používateľa Anonymný
#5
(neuvedené)
27. november 2011, 13:01
Po prvé. Ďakujem pánovi PZV za skutočne kvalitný analytický pohľad na stav našej výrobnohospodárskej skutočnosti. Po druhé. Odrazom pre naše úvahy o zmene spoločenského systému a hľadaní zdrojov pre všetky potrebné aktivity štátu su nasledujúce konštatovania autora. Výrobná základňa spoločnosti je takmer na 95 % v rukách súkromných, neštátnych, takže štát nemá možnosť z nich získavať príjem inak ako daňovými odvodmi a správnymi poplatkami. ? Príjmy do štátneho rozpočtu sú tvoria odvody daní a poplatkov organizácií, nepriame dane ako DPH, dane a odvody domácností, teda občanov. Nič iné neexistuje. Tvorba nových zdrojov v ekonomike prakticky neexistuje, spolieha sa na pasívny prílev zahraničného kapitálu, ktorý však zostáva vlastníkom zdrojov, alebo ich využíva zdarma či za symbolické poplatky (voda, prenájmy, AT), štát rezignoval na aktívnu tvorbu zdrojov (iba ak by sme ponechali rodenie a výchovu mladej generácie ako ľudské zdroje) Moje presvedčenie, alebo ak chcete vyznanie je, že toto treba zmeniť! Preto sa úplne stotožňujem s ďalšími slovami PZV. Znova sa vrátiť k tvorbe ekonomických zdrojov štátom a verejnou správou i samosprávou. Po tretie. Za súčasný stav môže, ako správne konštatujú viacerí moc. A to je konkrétny subjekt, československé a slovenské vlády. A zmeniť stav je teda možné zmenou vlády. Vlády, ktorá bude vytvorená politickou stranou či stranami, ktoré budú ochotné do toho ísť. A ako sa už aj v tomto texte správne hovorí, v nasledujúcich voľbách vyberajme strany, ktoré to majú vo volebnom programe. Aspoň niečo z toho. Pristupujme k tomu ako na začiatku milého storočia hlasisti. Drobnou každodennou pozitívnou prácou. My myšlienkári, úvahami a teoretickými návrhmi. My aktivisti samospráv a politických strán, dobrými rozhodnutiami v orgánoch, ktorými sme členmi a všetci solidárnou činnosťou v prospech každého človeka, v prospech naplnenia zmyslu ľudského života.
Obrázok používateľa Anonymný
(neuvedené)
27. november 2011, 21:04
Nehnevajte sa na mňa. , ale... Už som síce avizovala, že nebudem písať, pretože ako pravičiarka by som ani nemala. ale uznajte, Peter ako ekonóm žiaľ podľa mňa - neprezentuje ekonomickú demokraciu. I ked na prvý pohľad by sa tak zdalo. lenže, demokracia v ekonomike nie je možná. bohužiaľ, to - je protichodné myslenie. a nie len to. ekonomika v tejto podobe naberá na totalitný systém Čínskeho charakteru. Nie, neviem si prestaviť dosť dobre legalitu egálneho -štátneho majetku... na charakter na súkromné či družstevné podnikanie - štátu či osoby v štáte. je to zas len v polohe, že poviem, "och" a "hočo", lebo ani Marx nevedel ako posunúť kapitalizmus či reformu kapitalizmu. respektíve Marx je podľa mňa šarlatán ako aj Dr. S. Freud či Dr.Jung. **************************************************************** Dr. Freud užíval drogy, respektíve bol ťažký feták, žiaľ, či chvalabohu pre psychiatrov? aby mohol vôbec stanoviť stav pacienta. a to isté sa začína robiť v ekonomike... že už mám pocit, že ekonómovia "ľavičiari" v ČR sú napríklad v renomovanej "firme" - NERV. - a... zubami nechtami sa držia Marxa. Hoci neviem prečo Marxa? - ťahajú ho za nohy a vyťahujú ho z hrobu. a... okrem toho ľavica sa nemá prečo opierať o Boha alebo?... Ved už sa ľavičiari utiekajú k Marxovi ako k Bohu. a filozof Žižek je filozof či bádateľ? alebo nebodaj dáva nejaké "jeho" filozofovanie do povedomia mladých a naivných študentov? Áno, pýtam sa na ľavicových filozofov, lebo tí bud trepú alebo nevedia kde je sever? alebo sa hrajú na supermanov? nevedia vôbec prečo učia filozofiu? a o to je to viac smiešne, pretože filozofia je už len formálna hranica "blázna". -respektíve filozofia ľavice - je ešte vôbec vôbec filozofovanie?... Nie je to to len skôr na smútok za niečím čo nedáva hlbší zmysel života?........ ***************************************************************** respektíve Žiaľ, Už máte viac s pravicovou ekonomikou ako by sa zdalo. a nechcem ani domýšľať - aké nepoctivé ciele sú - čo sa "kiažu" za týmto egalizovaním?. a to nie je žiadna kritika len otázky. ako chcete ľavičiari docieliť status akcionára v štáte? - alebo je to len na úrovni - ako zas vydierať občanov EU?
Obrázok používateľa Anonymný
#6
(neuvedené)
27. november 2011, 23:07
Oponenti čítajú veľmi pozorne a som rád, že si všimli, že vo výpočte bánk, ktoré ešte zostali v štátnych rukách, je Eximbanka a.s., ktorá pôsobí už 15 rokov ako nástroj štátnej podpory vývozu pri poistení úverových rizík a pri podpore financovania vývozu.

No, moje stanovisko je, že nejde o plnohodnotnú banku, ale o poisťovňu, ktorá dáva štátne záruky pri podpore vývozu a jej podiel poistných služieb v celkovom exporte SR nie je v poslednej histórii banky väčší ako 6-8 percent z exportu, teda v roku 2010 bol podiel exportu podporeného Eximbankou 7 % a tohto roku to bude asi 5 %, výhľady nie sú o veľa vyššie, pričom ich služby takmer vôbec nevyužívajú zahraniční investori, ktorí vytvárajú náš ďalší mohutný export, automobilky, železiarne a podobne. To znamená, že je chvályhodné, že sa zaoberá pomocou na trhy ako Ruská federácia, Čína i inam, nuž ale aký slabý export domácich firiem, taký i výsledok banky.

Bez ospravedlnenia kľudne dodám, že práve preto i keď je Eximbanka štátnym nástrojom proexportnej politiky, považoval som ju za okrajovú
a až teraz dodám, chvalabohu, že ju máme, pretože to je tá inštitúcia, ktorá môže ( ak nová vláda bude klásť dôraz na vytváranie vlastných ekonomických zdrojov) významne podporiť novú aktivitu domácich firiem pri exporte do zahraničia.
Obrázok používateľa Anonymný
(neuvedené)
27. november 2011, 23:10
mrzí ma, pani Viera, neporozumel som Vám...ani neviem, čo rozumiete pod pojmom "egalizovanie"...
Obrázok používateľa Anonymný
(neuvedené)
28. november 2011, 01:10
Súhlasím a ďakujem,Jozef.
Čaká nás naozaj drobná a osvetová práca, bol som rád aj na Klube, kde sme si mohli skutočne otvorene povedať, v akej spoločnosti to žijeme a aká je situácia v ekonomike na Slovensku. Ten "ekonomický front" naozaj prebieha a my vlastne ešte tú dlhovú krízu na Slovensku ani tak nepociťujeme, ako hovorí P.Staněk, to ešte príde ďalšie kríza, kríza verejných financií a potom kríza zdrojov, ľudia sa pritom zabávajú ako na Titaniku.
Najvyšší čas začať začať tvoriť ekonomické zdroje...
Obrázok používateľa Anonymný
(neuvedené)
28. november 2011, 01:21
Na prvy pohlad ano, je to lakave, ale na druhy, pokial bude nieco lukrativne pod obchodnym zakonikom, tak sa to jedneho dna streli a bude to fuc. Z dlhodobeho hladiska nie, pretoze opet ide o moc. Na ludi by som sa spoliehal najmenej, raz zlomi nieco aj tych najskalnejsich. Vojenska kontrarozviedka ukazuje cestu. Cize vid zdravotnictvo. Ak sa uzavrie kruh Dovera - nemocnice, a.s. tak je to v tom momente v ponuke za tazke love.
Podla mna je jedina cesta revitalizovat stat, ktory opet oprasi pojem "narodne hospodarstvo". Vid napr. Cina.

Jediny problem je stale ten, ako sa taketo nieco premietne do politickej moci. Zeby sa zajtra zrodili novi politici? Alebo, zeby volici sa zajtra zobudili a povedali by si, ze chcu statne podniky? Toto je problem, pokial sa maju veci diat v ramci systemu volebnej demokracie.
Cize, pokial nie je neskoro, a to pisem aj pre p. Antala, je potrebne najprv zmenit volebnu demokraciu smerom k aktivnejsiemu spolurozhodovaniu. Pretoze ako vznikol bolsevicky rezim v Rusku? Predsa zmenou rezimu, nie zmenou vlastnictva podnikov, ci nejakym pribudanim ekonomickej sily vyjadrenej v hmotnych investiciach. Najprv sa zmenila politicka moc a potom to ostatne. Preto, ak nema prijst k prevratu, co v susedstve tankov NATO sa urcite neda, tak to musi byt vyjadrenim politickej vole ludi, ale ta musi vzniknut vlastnym uvedomenim, ako pisal Marx, a nie nasilym Ceky.
Obrázok používateľa Anonymný
(neuvedené)
28. november 2011, 01:25
V 1988 vraj FZ prijalo zakon o zmene narodneho majetku na statny a ten uz isiel predat. Pravdepodobne podaktori komanci uz vedeli, co s tym vsetkym majetkom porobit.
Obrázok používateľa Anonymný
(neuvedené)
28. november 2011, 08:42
Egál je staré slovo znamená štát či štátne. a "egal" bol získaný napríklad vojaci mali egálne oblečenie a pod..A bolo to preto tak pomenované, že egál nemal žiadnu inú napríklad farbu. všetko bolo len jednofarebné. respektíve všetci vyzerali rovnako. takzvane "bezpohlavne". bolo to obdobie - ked štát(egál) respektíve monarcha mal takú moc, že si všetko vynútil... respektíve bolo to niečo ako kolektivizácia. čiže zhabanie majetku - a rozdávanie svojím verným. dalej mena peňazí a t.j. štát - egalizoval aj toto bolo - nástoj moci štátu. teda mena peňazí - všetko išlo do pokladnice štátu. za týmto účelom sa mohol teda smel aj musel vyhlásiť - aj núdzový stav v štáte... t.j. aj stanné právo a zákaz vychádzať z domu. (respektíve lekári sa práve dostali do tejto situácie, práve u nás (SR) a to ma desí ved to je už akoby sa očakávala vojna.) lebo je takzvaný egál - štát. teda núdzové opatrenie, ktoré donúti napríklad lekárov pracovať, ale to sa deje len vo vojne. a je to omnoho drahšie riešenie pre štátnu kasu ako si vôbec dokážu narýchlo prepočítať. lebo "egál" štát bude musieť platiť napríklad aj políciu či vojsko, ked budú voziť napríklad lekárov do služby. respektíve budú ich voziť na "štátnom" benzíne. ak mi rozumiete. teda všetko im(štátu) zaplatíme aj úrokmi. ale to je vedľajšie. ***************************************************************** lebo zoštátnenie majetkov ludí a dať ich znova do spoločného sme tu už mali pod hlavičkou komunistov celých 40 rokov. Už dnes sú hlasy z EU, že Nemci chcú vystúpiť z EU(zony)( viete si to predstaviť, že táto ekonomika vystúpi? - čo sa bude diať z našou ekonomikou?) a vraj chcú Nemci späť marku ako svoju menu. A nepáči sa mi ani to, že takto to hovoria politici. pričom práve na základe egálu - (štátne moci) sa znova ozdravili banky. teda sú vybrané privilegované banky...a je ich 29 bank čo sa do nich nelejú naše peniaze. a to znamená, že za tieto vybrané banky sú garancie štátu. ak už toto nie je čistý nezmysel - tak už nič nie je nezmysel. ked môžu takéto divné "veci" robiť v EU a hlásať niečo o opatreniach či šetrení štátov... tak už každý z nás môže byť ministrom financií či analytikom v agentúre. ved títo ludia len hádajú ekonomické ukazovatele, odhadujú rast ekonomiky či stagnáciu. odhadujú a ak sa pomýlia ani sa nezačervenajú, že sa pomýlili, že zle odhadli. teda len veštia budúcnosť EU z guli na stole. Celý svet žije na dlh a je jedno či vládne pravá alebo ľavá politika. ved oni sa chytajú práve na to, že zas budú štáty kolonizátorov a vazalské štáty. Preto mi nerozumiete čo chcem povedať, lebo sa nedá riešiť žiadna ekonomika. ani len tá najmenšia ekonomika... lebo nik nedokáže ani len odhadnúť čo bude s eurozónou či celou EU. Preto som prirovnala Dr. Freuda a jeho vízie aj popis jeho lekárskych metód ako príklad. respektíve lebo on všetko skúšal na sebe. a bohužiaľ išiel za svojim cieľom či víziou aj cez mŕtvoly. robil pokusy na ludoch pri svojich pokusoch z psychiatrie nehľadel na dôsledky svojej práce ak mi rozumiete. respektíve takto sa začali správať ekonómovia čo experimentujú s ludmi... a vôbec ich nezaujíma, aký to bude mať dôsledok v praxi.... teda jednoducho povedané - Freud si mohol robiť čo chcel. Hádal a len hádal, že možno... - nikdy si nebol istý výsledkom. a preto skúšal na pacientoch aj sebe drogy. respektíve tento doktor dal základ teórie - ako aj Marx... ale títo páni už nežijú a obaja zomreli pod druhou svetovou vojnou. teda nemohli ani len tušiť čo budeme riešiť od konca vojny po dnes. okrem toho títo páni žili v období, ked vojna bola ako prostriedok - ako vyriešiť každú krízu. teda dobre vedel aj Marx, že vojna vždy vyrieši "to" - čo nedokážu vyriešiť ekonómovia...
Obrázok používateľa Anonymný
(neuvedené)
28. november 2011, 09:39
PeterS, máte pravdu v tom, že najprv treba, aby ľudia znova začali chcieť a vnímať, že potrebujú fungujúce národné hospodárstvo pre svoje spoločenstvo, že ho najlepšie zabezpečia cez podniky, ktoré budú pod celospoločenskou kontrolou, teda riadené štátom alebo kooperatívne družstevnou demokraciou.
Asi to bude dlhá cesta, už len k tým kooperativom, verejná kontrola je diabolská v tom, že ak je rozhodovanie pre 124 ľudí povedzme jeden zamestnanec rovná sa jeden rovnocenný hlas (a neexistuje pasívne sa nezúčastniť ako na zastupiteľských voľbách), potom je rozhodovanie pod kontrolou a ťažko by napríklad predseda mohol dať odsúhlasiť "tunel" nevýhodnou objednávkou či dokonca odpredaj spoločnej firmy.
Máte pravdu v tom, že teraz ľudia už sú po 22 rokoch zľahostajnení a hlavne "udupaní", neveria, nedôverujú, nevidia východiská, 22 rokov do nich médiá i pravicoví politici hučia, že štát je zlý hospodár a družstevná demokracia je komunizmus... v tom je problém zmeny myslenia.
Obrázok používateľa Anonymný
(neuvedené)
28. november 2011, 10:03
Odpovedám ako aktívny pamätník: v tom čase sa v rámci reformy podnikovej sféry menili pôvodne národné podniky na štátne podniky práve preto, aby štátne podniky získali viac samostatnosti v rozhodovaní, aby sa mohli aj organizačne a legislatívne uvoľniť tuhé centralizované rozhodovania z centra, teda z ministerstiev a Štátnej plánovacej komisie (bola republiková, i federálna).

Malo to uvoľniť ruky pri strategickom rozhodovaní podnikov o výrobnej náplni i o hospodárení, pretože právomoc tvorby zdrojov sa mala preniesť viac na podnikovú úroveň. Jednoduchšie povedané, vedenie podnikov dostávalo týmto prechodom na štátne podniky viac operatívnej i strategickej samostatnosti, hovorili sme tomu,že sa mali otvárať možnosti socialistického podnikania, teda aby podniky kooperovali medzi sebou i nad rámec pôvodne uzavretej štruktúry výrobno-hospodárskej jednotky ( kam patrili vždy podniky jedného odvetvia, napríklad do jednej VHJ boli združené hydinárske podniky, do druhej mäsokombináty, do tretej mliekárenské podniky) ich pôsobenie bolo územne po celej Slovenske socialistickej republike a v Čechách bola prirodzené druhá obdobne územne organizovaná VHJ obdobného typu, boli to národné podniky.
Po zmene na štátne podniky mohlo dochádzať ku kooperáciám mimo rámec VHJ a k tvorbe podnikov nielen po vertikálnej linke, ale i po horizontálnej, teda napríklad mohli vznikať koncernové podniky s pôsobnosťou krížom cez rezorty, ktorý zabezpečoval produkciu nielen pre svoju VHJ, ale i pre iné podniky. Vedenia dostali prvý raz možnosť tvoriť podnikateľské koncepcie a keďže už existoval taký podnik, akým bol Agrokominát JZD Slušovice, ktorým sme boli všetci fascinovaní, ako dokázal podnikať na socialistickom trhu, všade sa vzrušene diskutovalo, ako s kým a prečo začať kooperovať, ako sa dostať na medzinárodné trhy, lámali sa plánovacie bariéry, bublalo to...
Lenže to už sa písal aj rok 1989 a po novembri sa do roka 1990 išlo s rozpočtovým provizóriom štátneho rozpočtu a ľudia začali v "uvoľnenom politickom režime" rozmýšľať nielen podnikateľsky, ale vyrojilo sa i množstvo "podnikavcov". Majme na pamäti, že po novembri 1989 vznikli na každom podniku politické filiálky VPN či OF a po voľbe V.Havla ešte stále síce za prezidenta ČSSR, sa začal hon na "staré štruktúry" a v rámci neho boli pôvodné vedenia podnikov zbavované moci a do vedenia už štátnych podnikov sa dostávali nielen nekomunisti, ale príliš často podnikavci a krikľúni, pre ktorých potom bolo rajom vypisovať na štátne podniky privatizačné projekty a privatozovať.
Ak by dramatik chcel označiť túto etapu po jabnuári 1990, najlepšie by jej sedelo označenie "zdivočelá krajina",pretože už nič nestálo v ceste uchmatnúť si kus štátneho spoločného majetku...
Obrázok používateľa Anonymný
(neuvedené)
28. november 2011, 10:15
Pani Viera, porozumel som. "Egal" majú dnes aj školoupovinné deti v Británii, aby sa zotreli rozdiely bohatstva a chudoby medzi spolužiakmi a nebol nikto diskriminovaný, "egal" má i každý pacient pred operáciou, u nás je to zelený plášť, inde biely... Máte z toho "hokej" v hlave, myšlienky vlastníctva štátu a moci feudálov sa Vám pletú do obdobia rokov po 1948 až do súčasnosti.

Takže tentoraz vážne a natvrdo:
neberiem Vám Vaše myšlienky, určite nájdete okruh poslucháčov, ale ja ich "neberiem" a preto odmietam čítať. Mali ste aj tvorivejšie obdobie, prepáčte, tento myšlienkový guláš sem naozaj nepatrí... stačí.
Obrázok používateľa Anonymný
(neuvedené)
28. november 2011, 11:18
Ustava CSSR 1960 v zneni zmien a doplnkov platila az do 31.12.1992

Čl. 8

(1) Socialistické společenské vlastnictví má dvě základní formy: státní vlastnictví, které je vlastnictvím všeho lidu (národní majetek), a družstevní vlastnictví (majetek lidových družstev).

(2) Národním majetkem jsou zejména: nerostné bohatství a základní zdroje energie; základní lesní fond, vodní toky a přírodní léčivé zdroje; prostředky průmyslové výroby, hromadné dopravy a spojů; peněžní a pojišťovací ústavy; rozhlas, televize a film, dále též nejdůležitější společenská zařízení, jako zařízení zdravotnická, školy a vědecké ústavy.

Čl. 11 (1) Stát zřizuje hospodářské organizace, zejména národní podniky, kterým svěřuje části národního majetku do správy jako samostatným právnickým osobám.

to znamena, ze pravna forma "statne podniky" hospodarila s majetkom ludu analogicky ako pravna forma "narodny podnik". Klaus vo funkcii federalneho ministra financoii si to pri kuponovej privatizacii velmi dobre uvedomoval, preto bola urobena zmena nekonkretneho vlastnika na konkretneho. neskor uz sa citili byt isti a takymi detailami ako kto je pravne vlastnik sa nezdrzovali.

tato otazka by stala za specialnu pravnu analyzu, vlastnictvo je totiz nedotknutelne tak v zmysle nasho prava, ako aj prava medzinarodneho. komplikovane je to zakonom na ochranu zahranicnych investicii, cize velke problemy s konkretnymi firmami a z toho vyplyvajuca patova situacia ktora by sa vsak dala za urcitych okolnosti vyhrat...
Obrázok používateľa Anonymný
(neuvedené)
28. november 2011, 11:29
Ved nemusíte nič čítať. možno ste ešte nesedel u lekára v VB na pohotovosti... tam by ste iste prečítal všetko, kým by ste prišiel na rad. sedia tam pacienti aj 6- 8 hodín - niekedy aj viac. je to bieda až na zaplakanie. a nie len to - ich štátne "egálne" školstvo je na úrovni našich MŠ. viete ako tam učia deti v základných školách? Okrem toho, že je to des. ich systém má nedostatky aj v hygiene - deti sú rozmaznané a poviem, že aj dosť hlúpe deti.( sú zavšivavené a neraz majú kožné choroby. inak rodia tam veľmi mladé žiačky - poniektoré žiačky ZŠ majú deti skôr ako v Afrike. respektíve sú tam babičky čo majú menej ako 35 rokov. toto je to - čo znamená rovnosť šancí? či nebodaj pokrok? alebo vyspelosť civilizácie? to žiadna štátna rovnošata nezachráni ani neodstráni... ved VB sa obracia vo všetkom na boha(vid. ich štátna hymna začína slovami - Boh ochraňuj kráľovnú!) alebo Darwina a jeho evolúcia mala vyriešiť vývoj človeka. t.j., že napríklad opice majú tiež schopnosť učiť sa. a napríklad v USA opice ožarovali rádioaktívnymi látkami (vysoké gama žiarenie)... skúšali koľko vesmírneho žiarenia vydržia. a ako to vplýva na ich zdravie, ale to je už dávno verejné "tabu". - ako všetko čo sa v minulosti skúšalo - najmä na príkaz niektorých ľudských "géniov" pred prvou svetovou vojnou, ale to je už o inom. bohužiaľ, či chvalabohu? - neviem čo je lepšie - pre náš pokrok v civilizovaní ludí na zemi? takzvané pokusy a omyly sa robili v minulosti. teda najskôr si vyskúšali "len" zvieratá čo dokáže vymyslieť človek.( dnes tieto pokusy a omyly elity "prešli" žiaľ, najmä na nevinných a naivných ludí). možno viete a možno nie, ale Opice v laboratóriách najmä v US vystavovali - pokusom ako riadiť vesmírnu raketu. a čuduj sa svete!... opice to zvládli a naučili sa dokonale pilotovať lietadlo. žiaľ, boli vycvičené, že dokážu používať zbrane hromadného ničenia... a je toho viac čomu sa venujú v inštitúciách vzdelávania. štátne školy tam(VB, USA) nikdy nemali urobiť z detí géniov., pretože to nebolo ich cieľom. stačí im dodnes len toľko, aby sa dokázali popísať... nič viac nemuseli( nemusia) vedieť. respektíve ešte si prečítať vládne nariadenie či príkaz z hora...to len Mária Terézia v Rakúsku - Uhorsku urobila aj z nášho "štátneho" základného školstva viac a na vyššej aj kvalitnejšej úrovni ako napríklad v VB či USA... - ved naše stredné školy majú obsiahnuté učivo - čo vo VB učia vysokoškolákov. a čo nevidieť budú (trochu to pritiahnem za "vlasy"). a poviem k čomu sa dopracovala ľudská rasa za posledných 100 rokov: opice budú voliť svojich zástupcov v parlamente. alebo opice budú môcť byť zvolené napríklad aj za ministra. t.j, že Darwin veril tomu, že zvieratá môžu aj liečiť alebo operovať chorých. vraj len stačí, aby sa naučili niečo z medicíny. len ich elitné VŠ môžu povedať, že vzdelávajú študentov. inak zaostávajú v školstve viac ako my v SR. A to som ani nespomenula - celý kozmetický a modny biznis. a čo tieto kozmetické firmy dokážu "pretaviť" peňazí cez rozpočty štátov. ale už vás nejdem zaťažovať zjavne vás to nezaujíma.
Obrázok používateľa Anonymný
(neuvedené)
28. november 2011, 12:36
prosim vas skuste pochopit, ze sa jedna o ekonomicko-politicku temu a k nej by mala prebiehat diskusia v ramci tejto temy a ziadnej inej aby sme tu neboli ako hotentoti. vase diskusne poznamky su rydzo osobne (aj ked pouzivate slovo "ekonomicky", tak je to privatne, osobne). tazko na vas diskusny prispevok moze naviaza niekto, kto chce diskutovat k teme clanku. narazate na problem obsahu a formy, vasim zaujimavym osobnym postrehom presne zodpoveda forma blogu - ci uz tu na novom slove, alebo na pravde.sk. kde by ste mali omnoho viac kompetentnych citatelov...

skuste sa tam prihlasit, staci to vyplnit, urcite mate niekoho, kto vam s tym pomoze
http://blog.pravda.sk/wp-signup.php
ak sa vam to podari, nechajte tu na svoj blog link, rad si vase prispevky precitam
Obrázok používateľa Anonymný
(neuvedené)
28. november 2011, 15:17
Anton, neviem prečo si myslíte, že je to v osobnej polohe a ekonomike nerozumiem. lenže to je jedno či budem alebo nebudem písať - nič to nezmení na fakte, že sú politici a nie len politici. teda najmä ekonómovia čo prednášajú na prestížnych VŠ.ktorí dokážu tak ovplyvňovať svojimi osobnými názormi celú verejnú mienku, že sa divím, že to nikomu neprekáža...respektíve ja môžem písať celé litánie na tému ekonomiky a diskutovať len na danú tému. pričom nezmením fakt, už len pár dní, možno mesiacov nás delí od pádu EU a celej spoločnej meny. A t.j., že celá naša integrácia do EU a európskych pravidiel sme sa usilovali zbytočne. ved Radičová ako dočasná predsednícka vlády pripustila možnosť, že EU bude dvojrýchlostná. a to my chcete povedať, že to nemá nič spoločné s ekonomikou? dojrýchlostná ekonomika v Europe je začiatok konca EU. a okrem toho. začína sa znova zoštátňovať a regulovať trh. a už je zas päťročnica ako plánovaná ekonomika štátov. to akože tiež nemá nič s ekonomikou? ved toto bolo v ČSSR. tak načo? a prečo? - či komu poslúžila nežná revolúcia v 89? respektíve demokratická ekonomika sa nedá aplikovať v celej EU. teda už sme zas späť pred rokom 89. Kým ekonómovia začnú svoje teórie dávať do praxe. tak sa ani nenazdáme a máme tu zas späť komunistický režim. a kedže budeme mať centrálne riadenie štátov EU... t.j. jeden spoločný minister financií atd. čo znamená, že takýto politici si budú najskôr prihrievať polievočku sebe. t.j., že určite v SR nebude "miesto" na nejaké ekonomické experimenty ako je napríklad demokratická ekonomika. Pričom paradoxne VB mali(majú) záujem len na tom, aby mali svoje menu. a majú výnimku v EU - tak to má zas nie je o ekonomike?. respektíve kým USA tlačí nekrytý dolár - tak to nie je ekonomika? alebo načo ten cirkus o šetrení a zodpovednom hospodárení?, ked sú štáty ako Nemecko - čo si dokážu nájsť chybu v účtovníctve.( takéto chyby si kto môže dovoliť okrem ekonómov v kolonizačných štátov?) žeby toto bola osobná chyba ministra financií? podľa mňa to je osobná zodpovednosť obyčajných ekonómov. žiaľ, a to ešte učia na VŠ a majú nobelovky, či postavenie v spoločnosti. pričom mnohí z týchto ekonómov by mali vrátiť diplom a zaplatiť školné v plnej výške. pretože ak niekto urobí zámerne chybu v účtovníctve t.j, že aj také ekonomiky ako je Nemecko. teda klamú respektíve skresľujú svoje ekonomické ukazovatele to nie je ekonomika? a to hýbe celou burzou. a nielenže rôzne vyhlásenie politikov hýbe celou burzou, ale "núti" štáty si požičať na trhoch. a nie len to. žiaľ, MMF si diktuje čo sa môže a čo nie. MMF akoby naschvál začal tým, že najskôr tušímže (niekedy v roku 1998) že je treba začať škrtať a mať vyrovnané rozpočty atd... a v podstate riadili každú štátnu pokladnicu vo svete. a dnes zas otočili "kurzom" ako to vyhovuje im. teda MMF povie či rozhodne čo sa môže a čo nie. ako je možné, že Nemecko si môže urobiť takú chybu v účtovníctve? a ihned sa im upraví celková HDP štátu. to nie je ekonomika? vymýšľajú vraj "nové" stratégie ekonomických cieľov EU. pričom paradoxne zavádzajú "to" - čo sme tu mali celých 40 rokov. Okrem toho už len vojská spriatelených štátov - nech sem nepochodujú - a už je tu zas rok 68. ved my nemôžme už vôbec nič a nie to ešte niečo písať.... mne stačí, že vojenská kontrarozviedka odpočúva hovory. Nenachádzam ani tie správne slová - čo sa deje v SR. takto som si nepredstavovala slobodu slova ani demokraciu. To môžete považovať, že je osobné, ked píšem o slobode či demokracii. A to už nepíšem, že ako sú zadlžené mestá v SR napríklad Bratislava je takmer najviac zadlžená... a tak sa mi natíska otázka - to ja nechápem ekonomiku? alebo?
Obrázok používateľa Anonymný
(neuvedené)
28. november 2011, 15:28
Požiadali sme Vás slušne, aby ste sa vyjadrovali v rámci témy a neplietli sem iné témy, nepomohlo.

Pozrite, kam posúvate celú debatu, znova Vás podozievam z toho, že to robíte zámerne, ešte aj plošne tu zapĺňate priestor textom od veci, pozrite, kam posúvate a odsúvate dialóg, ktorý bol medzi Schwarzom a mnou,
tomu sa hovorí NEDISCIPĹÍNA A NESLUŠNOSŤ, pretože Vám nebolo treba "reagovať" pod reakciu, ale napísať nový príspevok tak ako som urobil ja v prípade Eximbanky.

Už s tým prestaňte, liekom na to bude, že Vás jednoducho budeme ignorovať a preskočíme Vaš reakcie, keď nie ste slušná a nenapíšete svoje neučesané myšlienky do blogu, kde máte dosť priestoru.
koniec.

Stránky

Reklama
Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama
Reklama