„Zabezpečili jsme ropu, a proto v oblasti, kde mají ropu, zůstane malé množství amerických jednotek. A budeme ji chránit a my se rozhodneme, co s ní budeme dělat v budoucnu.“

Zdá se, že lidstvo vstupuje do vývojové fáze, v níž je prostá evoluce velkým rizikem. Chce to nové, revoluční nápady.

Fakt je, že vyspělé ekonomiky neprocházejí cyklickou krizí, ale nezvratnou ekonomickou transformací k novému hospodářskému režimu, jakož i kvalitativní metamorfózou od globalizace k relokalizaci, tedy tzv. sekulární stagnací.

Přiznám se, že mne zajímá, nakolik u nás platí mandát, který politik získá v regulérní přímé volbě, a nakolik je vítězství ve volbách jen drobnou formalitou, kterou může pár tisíc lidí v ulicích zase zrušit.

Globálna finančná oligarchia ako posledné štádium imperializmu. (Lenin o sto rokov neskôr) 

Bezuzdné presadzovanie globalizmu v deväťdesiatych rokoch by mohlo spôsobiť celosvetový útok na sám koncept voľných finančných trhov takým  istým spôsobom ako raný kapitalizmus splodil marxizmus.

Prvotným cieľom modernej vojny je zúžitkovať produkty priemyslu bez toho, aby sa zvýšila všeobecná životná úroveň. Hierarchická spoločnosť môže existovať len na základe biedy a nevedomosti.

My musíme byť tou zmenou, ktorú si prajeme vidieť vo svete okolo nás.

Je paradoxem naší doby, že se nebouří a neprotestují lidé utlačovaní a ponížení současným režimem, ale že se bouří a protestují lidé na jeho obranu...

Postmoderna ukazuje stredným vrstvám svet v takej perspektíve, že im neumožňuje vidieť, ako sa prepadajú do statusového bezdomovstva.

Avšak tiež tolerantnosť má svoje medze, musí sa udržať v koľajach ľudských vzťahov a nesmie narušiť vlastný svet zásad.

Vezměte pravici antikomunismus a zůstane holá jak vejce bez skořápky.

Novinám vyčítam to, že nás nútia každý deň venovať pozornosť bezvýznamným veciam, zatiaľ čo knihy, v ktorých sú podstatné veci, prečítame tri či štyrikrát za život.

Kdo už konečně vyvrátí podezření, že marxismus měl pravdu?

Sloboda tlače patrí tomu, kto ju vlastní.

Marx dokázal na základe svojej analýzy buržoáznej spoločnosti so 150-ročným predstihom predvídať, aký bude začiatok 21. storočia.

Triedny boj je nepretržite vedený vládnúcou triedou proti ovládaným a vykorisťovaným.

Prekonať kapitalizmus znamená presadzovať všeobecne platné hodnoty: rovnosť, solidaritu, rozličnosť, samosprávu a ekologickú rovnováhu.

Korupcia je prirodzenosťou kapitalizmu, druhou stranou mince slobodného podnikania.

Pre nerovnosť, ktorá bola umelo vytvorená pri transformácii v postsocialistických spoločnostiach, neexistuje rozumné ospravedlnenie.

Komunismus zmizel a místo něj tu máme příčiny, z nichž vznikl.

Ľudia, ktorí protestovali, chceli slobodu a demokraciu bez korupcie a vykorisťovania, a to, čo dostali, bola sloboda a demokracia bez solidarity a spravodlivosti.

Dajte si pozor na slovenského politika, ktorý ani nerecituje, ani necituje, ba ani sa len nedovoláva slovenských básnikov!

Tridsať rokov neoliberalizmu umožnilo superbohatým oddeliť svoje životy od životov druhých do takej miery, že sa ich ekonomické krízy sotva dotýkajú.

Kolektívne kráčame k sebazničeniu, korporátny kapitalizmus, ak zostane nekontrolovaný, nás zabije.

Sme zodpovední za každé nevyslovené slovo, ktoré sa mohlo vysloviť, a nevyslovilo sa.
 

Stredné vrstvy by si mali uvedomiť, že nedoplácajú na ľudí pod sebou, lež na tých nad sebou.

Čo iné je ekonomická globalizácia bez spravodlivosti než lúpež?  

Nestyďme se hájit své zájmy. Styďme se, pokud je nehájíme.