Vláda si chce podriadiť prokuratúru

Pritom ide o právnu úpravu, ktorá významným spôsobom zasahuje do sústavy prokuratúry a do právneho postavenia a pôsobnosti prokuratúry, prokurátorov a právnych čakateľov prokuratúry.
 
Ústava Slovenskej republiky konštituuje prokuratúru ako organický článok sústavy právnych záruk zákonnosti v demokratickom právnom štáte. Prokuratúra v Slovenskej republike nie je štátnym zastupiteľstvom – do jej pôsobnosti nepatrí iba ochrana záujmov štátu. Ústava zveruje do pôsobnosti prokuratúry aj ochranu práv a zákonom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb. V Ústave Slovenskej republiky nie je prokuratúra zaradená medzi orgány výkonnej moci a medzi výkonnou mocou a prokuratúrou neexistujú žiadne ústavné väzby. 

Prokuratúra nie je štátne zastupiteľstvo

Už dlhodobo je verejnosti podsúvaný buď z nevedomosti alebo účelovo názor, že prokuratúra Slovenskej republiky je prokuratúrou leninského typu. Nie je to pravda. Svedčí o tom posudok k návrhu zákona o prokuratúre a návrhu zákona o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry, ktorý na základe poverenia Rady Európy vypracoval v roku 2001 generálny  prokurátor Neuchatelu (Švajčiarsko) p. Pierre Cornu. V tomto posudku je výslovne uvedené: „Oba návrhy sú dobre štrukturované, veľmi starostlivo vypracované a upravujú otázky, ktoré sú v danej oblasti podstatné. Možno povedať, že v porovnaní s tým, čo platí v iných štátoch západnej, strednej či východnej Európy, sú tieto návrhy naozaj úplné... Vo všeobecnosti sú návrhy v súlade s tým, čo možno očakávať od legislatívy demokratického štátu. Nenachádza sa v nich nič, čo by odporovalo ľudským právam a možno  povedať, že práva a povinnosti prokurátorov sú stanovené so zvláštnym rešpektom voči právam jednotlivcov, spolu s ustanoveniami zabezpečujúcimi riadne fungovanie prokuratúry.“.

Benátska komisia vo svojej Správe o európskych normách týkajúcich sa nezávislosti justičného systému potvrdila, že existuje len niekoľko štátov Rady Európy, kde je prokuratúra súčasťou exekutívy a je podriadená ministerstvu spravodlivosti (napr. Rakúsko, Dánsko, Nemecko, Holandsko) a že tendencia smerujúca k väčšej nezávislosti prokuratúry je oveľa rozšírenejšia ako trend k prokuratúre, ktorá by bola podriadená exekutíve alebo s ňou bola spojená.

Prokuratúru bude riadiť minister

Priznanie zákonného oprávnenia ministrovi spravodlivosti vydávať stanoviská záväzné  pre všetkých prokurátorov a ich asistentov vo všetkých oblastiach prokurátorských činností znamená, že minister spravodlivosti bude môcť reálne ovplyvňovať činnosť prokuratúry. Prokurátorom bude záväzne pod hrozbou disciplinárnej zodpovednosti určovať, ako majú uplatňovať zákony pri trestnom stíhaní osôb podozrivých zo spáchania trestných činov, pri výkone dozoru nad zachovávaním zákonnosti pred začatím trestného stíhania a v prípravnom konaní, pri uplatňovaní prokurátorských oprávnení v konaní pred súdmi, pri výkone dozoru nad dodržiavaním zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov orgánmi verejnej správy a pri plnení ďalších úloh patriacich do pôsobnosti prokuratúry.

Túto jeho právomoc zdanlivo obmedzuje zriadením Komisie pre vydávanie stanovísk, na návrh ktorej bude minister spravodlivosti oprávnený vydávať stanoviská záväzné pre všetkých prokurátorov a asistentov prokurátorov. Polovicu členov (troch zo šiestich) bude totiž oprávnený vymenúvať a odvolávať minister spravodlivosti, druhú polovicu generálny prokurátor. Žiaden z nich nemusí byť prokurátorom ani nemusí mať žiadne skúsenosti s prácou v justícii. Na schválenie návrhu komisie stačí, ak zaň budú  hlasovať štyria jej členovia. To znamená, že ak členovia vymenovaní generálnym prokurátorom nezískajú hlas aspoň jedného ďalšieho člena, žiadne stanovisko nebude možné vydať. To platí aj naopak. Pre aplikačnú prax na prokuratúre to znamená nielen neprípustné zásahy ministra spravodlivosti do činnosti prokurátorov, ale aj nemožnosť zjednocovať činnosť prokurátorov v prípade, ak sa členovia komisie nedohodnú alebo ak sa budú riadiť politickými príkazmi. Pritom, minister spravodlivosti ani žiadna komisia nenesú a v podmienkach Slovenskej republiky ani nemôžu niesť zodpovednosť za činnosť prokuratúry.

Zverejňovanie rozhodnutí verzus ochrana osobnosti

V Slovenskej republike platí zákon o slobodnom prístupe k informáciám (zákon o slobode informácií), ktorý ustanovuje podmienky, postup  a rozsah slobodného prístupu k informáciám. Tento zákon platí aj pre prokuratúru.  Preto neexistuje žiaden rozumný dôvod na prijatie navrhovanej právnej úpravy, ktorá ustanoví povinnosť zverejňovať a  sprístupňovať rozhodnutia prokurátorov bez akýchkoľvek záruk na ochranu práv a zákonom chránených záujmov strán a účastníkov konania, bez ich súhlasu, dokonca aj proti ich vôli, bez akýchkoľvek záruk na ochranu obetí trestných činov, poškodených, maloletých,  bez ohľadu na ústavný princíp prezumpcie neviny, bez možnosti zabezpečiť primeranú ochranu ústavného práva  na zachovanie ľudskej dôstojnosti, osobnej cti, dobrej povesti a na ochranu mena, ústavného práva na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života a ústavného práva na ochranu pred inak neoprávneným zverejňovaním údajov. Anonymizácia údajov nepostačuje na ochranu práv a právom chránených záujmov. Často na základe samotného skutku možno zistiť (najmä v malých obciach), koho sa rozhodnutie týka.

Na poskytovanie informácií o trestnom konaní sa vzťahuje § 6 Trestného poriadku, podľa ktorého orgány činné v trestnom konaní a súd informujú verejnosť o trestnom konaní poskytnutím informácií oznamovacím prostriedkom, pričom musia dbať na ochranu utajovanej skutočnosti, obchodného tajomstva, bankového tajomstva, daňového tajomstva, poštového tajomstva alebo telekomunikačného tajomstva.

Navrhovaná právna úprava je neprijateľná aj z iného dôvodu; môže viesť k mareniu trestného konania a nemožno vylúčiť, že k informáciám o prebiehajúcom trestnom konaní sa dostanú aj osoby, ktoré  by mohli byť potenciálne podozrivé a k uvedeným informáciám by nemali prístup z dôvodov operatívno-taktických.

Pri komparácii právnych úprav prostredníctvom národného člena Slovenskej republiky v Eurojuste generálna prokuratúra zistila, že možnosť týkajúcu sa zverejňovania právoplatných rozhodnutí prokurátora na webových stránkach prokuratúry nepozná žiadna z krajín pôsobiacich v Eurojuste. Aj podľa judikátu Súdneho dvora EÚ „sú inštitúcie povinné pred zverejnením informácií týkajúcich sa fyzických osôb dosiahnuť rovnováhu medzi záujmami Únie na zabezpečení transparentnosti jej opatrení a zásahom do práv uznaných v článkoch 7 a 8 Charty základných práv EÚ.“

Výberové komisie podľa politickej objednávky

Právna úprava, ktorá ustanovuje kreovanie výberových komisií na obsadenie voľného miesta prokurátora alebo vedúceho prokurátora na politickom základe, nemá ústavný základ. Za činnosť prokuratúry nesie zodpovednosť generálny prokurátor. Podľa navrhovanej právnej úpravy však nebude mať žiaden reálny vplyv na to, kto sa stane prokurátorom alebo vedúcim prokurátorom.  Predkladateľ navrhuje, aby výberová komisia mala päť členov – dvoch z nich by mal vymenovať minister spravodlivosti, jedného by mal zvoliť parlament, jedného by mal vymenovať generálny prokurátor a jedného by mala zvoliť príslušná prokurátorská rada. Ani jeden z členov výberovej komisie nemusí byť prokurátorom. Podľa predkladateľa stačí, ak pôsobí v sektore vysokých škôl, v neziskovom sektore alebo vykonáva právnické povolanie. Nemusí mať právnické vzdelanie, nemusí mať ani len vysokoškolské vzdelanie – zákonnú podmienku splní každý, kto pôsobí na niektorej z vysokých škôl alebo v neziskovej organizácii.

Takto kreovaná výberová komisia nemôže kvalifikovane posúdiť, či uchádzač spĺňa podmienky na vymenovanie do funkcie prokurátora alebo vedúceho prokurátora. Výberová komisia ustanovená na základe predloženého návrhu zákona nebude spôsobilá vyhodnotiť ani len samotný test, nieto ešte odborné či iné predpoklady uchádzača o funkciu prokurátora či vedúceho prokurátora. Podľa navrhovateľa výberové konanie má byť verejné. To znamená, že členovia výberovej komisie by mali mať právo verejne overovať nielen odborné znalosti, ale aj zdravotný stav a psychickú vyrovnanosť uchádzača o funkciu prokurátora či vedúceho prokurátora! Verejné overovanie zdravotného stavu a psychickej vyrovnanosti uchádzača je v zjavnom rozpore s ústavnými právami.

Je na škodu veci, že ministerstvo spravodlivosti si nedalo žiadnu námahu, aby sa oboznámilo s právnymi úpravami v iných štátoch, ako aj s  medzinárodnými dokumentmi a trendmi v tejto oblasti v súčasnej Európe.

Disciplinárne konanie ako nástroj na zastrašovanie

Namietanú právnu úpravu považujem za neprípustný zásah do nezávislosti prokuratúry. Politici, najmä minister spravodlivosti by tým získali rozhodujúci vplyv na disciplinárne konanie, a to bez akejkoľvek zodpovednosti za činnosť prokurátorov. Podľa predloženého návrhu zákona by mal mať právo podať návrh na začatie disciplinárneho konania proti ktorémukoľvek prokurátorovi, vrátane generálneho prokurátora. O jeho návrhu by mala rozhodovať disciplinárna komisia s prevahou členov nominovaných na politickom základe. Ak by prokurátor podal odvolanie, o jeho odvolaní by mala rozhodovať odvolacia disciplinárna komisia tiež s prevahou členov nominovaných na politickom základe.

To znamená, že ministerstvo spravodlivosti si vytvára legislatívny priestor na to, aby v konečnom dôsledku politici mohli rozhodnúť o tom, kto zostane prokurátorom. A nielen to. V spojení s ustanoveniami o výberovom konaní aj o tom, kto sa stane novým prokurátorom. Takýto proces označuje ministerstvo za transparentný. Inými slovami, za transparentnú považuje iba takú úpravu, ktorá mu umožní realizovať vlastné zámery, ktorá mu umožní obsadiť prokuratúru vlastnými ľuďmi. Tieto slová potvrdzuje aj odmietnutie nášho návrhu, aby za účelom odstránenia pochybností ministerstva výberové konania na prokuratúre boli anonymizované a aby o odvolaní voči rozhodnutiu disciplinárnej komisie rozhodoval súd.

Prokurátori bez prípravnej praxe

Ministerstvo spravodlivosti sa rozhodlo bez akejkoľvek analýzy, bez akéhokoľvek racionálneho zdôvodnenia zrušiť funkciu právneho čakateľa prokuratúry a zriadiť funkciu  asistenta prokurátora. Takýto krok vo svojej podstate znamená zrušenie prípravnej praxe na výkon funkcie prokurátora vo forme systematickej prípravy na výkon tohto povolania. V Európe neexistuje žiaden štát, ktorý by nemal prepracovaný systém prípravy na výkon povolania prokurátora v plnom rozsahu jeho práv a povinností pred ustanovením alebo bezprostredne po ustanovení do funkcie prokurátora.

Politizácia prokuratúry

Predložený návrh zákona nerešpektuje ústavné postavenie prokuratúry, popiera autonómiu prokuratúry i generálneho prokurátora vo vzťahu k politickej moci a že v podstate smeruje len k jedinému cieľu – k spolitizovaniu prokuratúry. Pod rôznymi zámienkami, fabulami a peknými slovami umožňuje koncentráciu moci v rukách ministra spravodlivosti a exekutívy, ktorá by v prípade schválenia tohto vládneho návrhu zákona mohla významným spôsobom ovplyvňovať pomery na prokuratúre a výsledky rozhodovacej činnosti prokurátorov.

Pre každého obyvateľa tohto štátu je dôležité, aby nedošlo k destabilizácii pomerov na prokuratúre a k jej zneužitiu na politické ciele. V súčasnosti je systém organizácie a riadenia prokuratúry zárukou pred zneužitím moci a zneužitím práva. Predložený návrh zákona takéto záruky nedáva.

Návrh zákona bol vypracovaný a predložený do legislatívneho procesu spôsobom, ktorý nemá miesto v demokratickom právnom štáte. Jeho obsah svedčí o právnom voluntarizme a potvrdzuje, že jeho skutočným cieľom je cestou čiastkových zmien presadzovaných prostredníctvom osobitných zákonov zabezpečiť politický dosah exekutívy na činnosť prokuratúry v Slovenskej republike.

Autor je zastupujúcim generálnym prokurátorom
Vybraté z listu poslancom NR SR